Azerbajdžan (bbabo.net), - Baku, 11. marca
Dňa 10. marca sa skončila pracovná návšteva prezidenta Azerbajdžanskej republiky Ilhama Alijeva v Tureckej republike.
Správy na prvý pohľad neobsahujú žiadnu zvláštnu senzáciu vzhľadom na to, že takýchto návštev v bratskej krajine bolo v minulosti v politickom životopise hlavy azerbajdžanského štátu veľa. No bola to práve pracovná návšteva, ktorá sa stretla s osobitným záujmom odbornej komunity a médií nielen v oboch krajinách, ale aj v zahraničí. Čím sa súčasný azerbajdžansko-turecký summit odlišoval od množstva predchádzajúcich?
Už jedno zložité medzinárodné pozadie, na ktorom sa stretnutie oboch prezidentov odohrávalo, predurčilo dôležitosť tém, o ktorých mali obaja lídri rokovať. A toto pozadie vytvorili pokračujúce nepriateľské akcie na Ukrajine a v dôsledku toho ich silný vplyv na globálnu ekonomiku a predovšetkým na energetický sektor. Nie je náhoda, že energetika sa, samozrejme, spolu s otázkami regionálnej bezpečnosti a povojnovej architektúry na južnom Kaukaze, stala jednou z ústredných tém ankarských rokovaní medzi Ilhamom Alijevom a Recepom Tayyipom Erdoganom.
Všetko je však v poriadku.
Ako viete, 15. júna 2021 bola v oslobodenej Šuši podpísaná deklarácia, ktorá sa do dejín zapísala názvom mesta, v ktorom bol tento historický dokument spečatený podpismi dvoch vodcov. O význame Shusha deklarácie sa toho popísalo veľa. Najdôležitejšie v ňom bolo politické formovanie spojeneckých vzťahov medzi oboma bratskými štátmi, a to sa stalo prvýkrát v histórii našich národov. Deklarácia po ratifikácii v parlamentoch Turecka a Azerbajdžanu vstúpila do platnosti a vyslala tak do celého sveta jednoznačný odkaz: odteraz budú oba štáty považovať bezpečnosť inej krajiny za svoju a akékoľvek nepriateľské sily, ktoré plánujú otestovať silu jednej z našich krajín, sa stretnú s koordinovanou spoločnou reakciou.
Monitoring zahraničných médií ukázal, že svet vo všeobecnosti správne zachytil hlavný signál obsiahnutý v Deklarácii. Analytici v prvom rade označili za ústrednú os podpísaného dokumentu kolektívnu bezpečnosť. Ratifikácia Shusha deklarácie v parlamentoch oboch krajín vytvorila právny základ pre naše spoločné kroky. V spoločnostiach Turecka a Azerbajdžanu existuje plná podpora a pochopenie významu tejto deklarácie. Ani v opozičnom tábore nebol jediný kritik. Úplná jednomyseľnosť a celoštátna podpora v Turecku aj v Azerbajdžane! Teraz sa tieto dva bratské štáty stali spojencami a toto spojenectvo nie je umelé ani situačné, ale prirodzené, utrpené dejinami.
A výber času jeho podpisu sa ukázal ako úplne nenáhodný – po skončení 44-dňovej oslobodzovacej vojny v Karabachu. Koniec koncov, je to spojenectvo s Tureckom, ktoré bude slúžiť ako záruka a poistka proti akýmkoľvek revanšistickým zásahom, či už osamote zo strany Arménska alebo v jeho spojenectve s inými mecenášmi. Nepriatelia musia teraz túto myšlienku zahnať od seba. Odteraz si už nikto nedovolí ani len pomyslieť na opätovné obsadenie Šuši, Hadrutu, Kalbajaru a ďalších území oslobodených od okupácie. Nič z toho nebude. Železná päsť na mieste!
Aktuálna návšteva hlavy azerbajdžanského štátu sa stala úspešným pokusom o prehĺbenie spojenectva a jeho doplnenie o nové prvky. Počas summitu sa diskutovalo najmä o otázkach regulácie vzťahov medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ako aj medzi Tureckom a Arménskom. A to je tiež symbolické: turecký štát vedie akékoľvek kontakty s Arménskom, koordinuje ich s Baku, diskutuje o všetkých prvkoch, kontroluje ich, či nedochádza k poškodeniu jedného z dvoch bratských národov, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť poškodenia. Táto koordinácia posilňuje nielen vzájomnú dôveru, ale aj vieru v dlhovekosť nášho bratstva.
Azerbajdžan a Turecko sa vždy zaviazali k nastoleniu mieru a stability v regióne, čo je priorita princípov medzinárodného práva vo svetových procesoch. A o týchto otázkach sa teraz diskutuje len spoločne. Do istej miery sa dokonca dá povedať o postupnej identite zahraničnej politiky Baku a Ankary.
Vojna na Ukrajine, ako už bolo uvedené, mala silný vplyv na svetové trhy a predovšetkým na energetický sektor. Oči Západu sa obrátili k novým zdrojom uhľovodíkov. Preto už pred touto návštevou bolo možné tušiť, že obaja lídri budú rokovať o dodávkach dodatočných objemov plynu do Turecka a EÚ cez kapacity Južného plynového koridoru. Reťazec Azerbajdžan-Gruzínsko-Turecko nadobúda pre Západ stále nový význam, ktorý sa opakovane obrátil na Baku so žiadosťou o zvýšenie objemu dodávok kaspického plynu s cieľom znížiť vlastnú závislosť od monopolu Gazpromu.Okrem európskeho trhu je dôležité poskytovať energetické zdroje aj ich vzdialeným (a geograficky oddeleným) regiónom. Alijev a Erdogan na stretnutí diskutovali najmä o výstavbe plynovodu Igdir-Nachčivan, po uvedení ktorého do prevádzky sa definitívne vyrieši otázka energetickej bezpečnosti autonómnej republiky.
A, samozrejme, osobitné miesto v rokovaniach mali otázky povojnového budovania bezpečnostnej architektúry a spolupráce v regióne južného Kaukazu. V tejto súvislosti obaja lídri zdôraznili dôležitosť a nevyhnutnosť implementácie všetkých bodov podpísaného tripartitného vyhlásenia z 10. novembra 2020 zo strany Arménska, vrátane otvorenia dopravného koridoru Zangezur. Jeho súčasťou sa môže stať plánovaná a na aktuálnom stretnutí diskutovaná nová železničná trať spájajúca Kars a Nachchivan, ktorá sa podobne ako spomínaný plynovod stane ďalším oknom do vonkajšieho sveta autonómnej republiky, ktorá je už od r. mnoho rokov.
Súčasná návšteva Ilhama Alijeva v Ankare a jeho pozvanie od Erdogana na návštevu Baku ešte viac spojili tieto dva národy. Len spoločným a koordinovaným úsilím môžu naše dva spojenecké štáty prekonať skúšky, ktoré nám pripravili závistlivci.
bbabo.Net