Štvrté kolo rokovaní na vysokej úrovni medzi ukrajinskými a ruskými predstaviteľmi prebieha, aj keď moskovskí vojaci útočia na Kyjev a ďalšie mestá.

Pobočník ukrajinského prezidenta Mychailo Podoljak prostredníctvom videa na Twitteri zverejnil fotografiu stretnutia oboch strán.

"Komunikácia prebieha, no je to ťažké," uviedol Podoljak na Twitteri. Predtým povedal, že vyjednávači budú diskutovať o „miere, prímerí, okamžitom stiahnutí jednotiek a bezpečnostných zárukách“.

Predchádzajúce kolá sa konali osobne na hraniciach s Bieloruskom, naposledy pred týždňom, a nepodarilo sa im priniesť prelom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok popoludní potvrdil, že sa začali najnovšie rozhovory.

„Všetci čakajú na správy. Večer sa určite ohlásime,“ povedal Zelenskyj v novom videu.

Obkľúčení Ukrajinci v pondelok dúfali, že obnovené diplomatické rozhovory s Moskvou by mohli otvoriť cestu ďalším civilistom na evakuáciu, keďže ruské sily pokračovali v tlaku na hlavné mesto, deň po eskalácii ofenzívy ostreľovaním oblastí blízko poľských hraníc.

Ruské sily cez noc ostreľovali delostrelectvo na predmestia severozápadne od Kyjeva, ktorý je hlavným politickým a strategickým cieľom invázie, ako aj na body východne od mesta, uviedol v ukrajinskej televízii šéf regionálnej správy Oleksij Kuleba.

V bojoch tam zahynul člen mestskej rady pre Brovary východne od Kyjeva a granáty dopadli na mestá Irpeň, Bucha a Hostomel, v ktorých došlo k najhorším bojom pri zastavenom pokuse Ruska dobyť hlavné mesto, povedal Kuleba.

Delostrelectvo zasiahlo v pondelok skoro ráno deväťposchodový bytový dom v severnej štvrti mesta, zničilo byty na niekoľkých poschodiach a zapálilo požiar. Štátna pohotovostná agentúra, ktorá zverejnila zábery dymiacej budovy, uviedla, že nemá žiadne bezprostredné správy o obetiach.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v pondelok ráno uviedol, že ruskí vojaci neurobili za posledných 24 hodín väčší pokrok, a to napriek rozšíreným útokom na západ.

Pri jednom takomto útoku ruské rakety v nedeľu zaútočili na vojenskú základňu na západe Ukrajiny a zabili 35 ľudí pri útoku na zariadenie, ktoré slúžilo ako kľúčový uzol pre spoluprácu medzi Ukrajinou a krajinami NATO, ktoré podporujú jej obranu. Vyvolalo to možnosť, že by aliancia mohla byť vtiahnutá do boja. Útok bol tiež plný symboliky v konflikte, ktorý oživil staré súperenie počas studenej vojny a hrozilo prepísanie súčasného globálneho bezpečnostného poriadku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to nazval „čiernym dňom“ a opäť vyzval lídrov NATO, aby nad krajinou vytvorili bezletovú zónu, čo je podľa Západu prosba, ktorá by mohla eskalovať vojnu až do jadrovej konfrontácie.

„Ak nezavriete naše nebo, je len otázkou času, kedy na vaše územie dopadnú ruské rakety. území NATO. V domoch občanov krajín NATO,“ povedal Zelenskyj a vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa s ním stretol priamo, čo je žiadosť, na ktorú Kremeľ neodpovedá.

Štvrté kolo rozhovorov medzi ukrajinskými a ruskými predstaviteľmi sa očakáva v pondelok prostredníctvom videokonferencieľom okrem iného prediskutovať získanie pomoci mestám a obciam pod paľbou, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mykhailo Podoljak.

Na rozhovoroch sa zúčastnia tí istí predstavitelia na vyššej úrovni, ktorí sa predtým stretli v Bielorusku s cieľom "zhodnotiť predbežné výsledky" doterajších rozhovorov, povedal Podoljak. Predchádzajúce rozhovory neviedli k zásadným prelomom ani riešeniu, ako dostať pomoc alebo evakuačné konvoje do zúfalého strategického mesta Mariupol.

Prezident Joe Biden medzitým posiela svojho poradcu pre národnú bezpečnosť do Ríma, aby sa stretol s čínskym predstaviteľom kvôli obavám, že Peking zosilňuje ruské dezinformácie a môže pomôcť Moskve vyhnúť sa západným ekonomickým sankciám.

OSN zaznamenala najmenej 596 úmrtí civilistov, hoci sa domnieva, že skutočný počet je oveľa vyšší, a ukrajinská generálna prokuratúra uviedla, že medzi nimi je najmenej 85 detí. Ďalšie milióny ľudí utiekli zo svojich domovov uprostred najväčšieho pozemkového konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny.

Od svojej invázie pred viac ako dvoma týždňami majú ruské sily problémy pri postupe cez Ukrajinu, tvárou v tvár tvrdšiemu než očakávanému odporu, podporovanému západnou zbrojnou podporou. Namiesto toho ruské sily obkľúčili niekoľko miest a udreli do nich údermi, pričom zasiahli dve desiatky zdravotníckych zariadení a vyvolali sériu humanitárnych kríz.

Tento boj sa v nedeľu rozšíril o rozľahlé zariadenie v Javorive, ktoré sa už dlho používa na výcvik ukrajinských vojakov, často s inštruktormi zo Spojených štátov a ďalších krajín západnej aliancie. Na miesto zaútočilo viac ako 30 ruských riadených striel. Okrem obetí, ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že pri útoku bolo zranených 134 ľudí.Základňa sa nachádza necelých 25 kilometrov od poľských hraníc a zdá sa, že ide o najzápadnejší cieľ zasiahnutý počas 18-dňovej ruskej invázie. Usporadúva výcvikové cvičenia NATO, čo z neho robí silný symbol dlhodobých obáv Ruska, že rozšírenie 30-člennej západnej vojenskej aliancie o bývalé sovietske štáty ohrozuje jeho bezpečnosť – čo NATO popiera. Napriek tomu vnímaná hrozba zo strany NATO je ústredným prvkom zdôvodňovania vojny zo strany Moskvy a požadovala, aby Ukrajina upustila od svojich ambícií vstúpiť do aliancie.

Ina Padi, 40-ročná Ukrajinka, ktorá prekročila hranice so svojou rodinou, sa ukrývala na hasičskej stanici v poľskom Wielkie Oczy, keď ju v nedeľu ráno zobudili výbuchy, ktoré otriasli jej oknami.

„V tej chvíli som pochopila, že aj keď sme od toho oslobodení, (vojna) po nás stále prichádza,“ povedala.

Ruské stíhačky strieľali aj na letisko v západnom meste Ivano-Frankivsk, ktoré je necelých 150 kilometrov (94 míľ) severne od Rumunska a 250 kilometrov (155 míľ) od Maďarska, dvoch ďalších spojencov NATO.

NATO v nedeľu uviedlo, že v súčasnosti nemá na Ukrajine žiadneho personálu, hoci Spojené štáty zvýšili počet amerických vojakov nasadených v Poľsku. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan povedal, že Západ zareaguje, ak ruské údery poputujú mimo Ukrajinu a zasiahnu ktoréhokoľvek člena NATO, hoci len náhodou.

Ukrajinskí a európski lídri len s obmedzeným úspechom presadzujú Rusko, aby umožnilo bezpečný prechod civilistom uväzneným v bojoch. Ukrajinské úrady v nedeľu uviedli, že sa chystá otvoriť viac ako 10 humanitárnych koridorov vrátane koridorov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Takéto sľuby však opakovane stroskotali a v nedeľu neskoro večer sa nepovedalo, či ľudia môžu použiť evakuačné trasy.

Medzinárodný výbor Červeného kríža uviedol, že utrpenie v Mariupole je „jednoducho obrovské“ a že státisíce ľudí čelia extrémnemu nedostatku jedla, vody a liekov.

"Mŕtve telá civilistov a bojovníkov zostávajú uväznené pod troskami alebo ležia na otvorenom priestranstve, kam spadli," uviedol vo vyhlásení Červený kríž. "Život meniace zranenia a chronické, oslabujúce stavy sa nedajú liečiť."

Boj o Mariupol je kľúčový, pretože jeho dobytie by mohlo Rusku pomôcť vytvoriť pozemný koridor na Krym, ktorý v roku 2014 zabavilo Ukrajine.

bbabo.Net