Bbabo NET

Správy

Nórski Židia hľadajú zmeny v národnom kalendári, ktoré ignorujú väčšinu ich sviatkov

Súčasná diskusia je jedným z niekoľkých sporov medzi vodcami židovskej komunity, autoritami v prevažne sekulárnych spoločnostiach v Škandinávii v severnej Európe

JTA - Nórska židovská komunita uviedla, že podá žiadosť Najvyššiemu súdu krajiny, pokiaľ pozorní Židia neuznajú viac sviatkov v národnom kalendárnom systéme.

Aktuálny zákon o štátnych sviatkoch, ktorý bol aktualizovaný minulý rok, garantuje všetkým zamestnancom 12 dní voľna, mnohé z nich v súvislosti s kresťanskými sviatkami. Okrem toho majú nekresťania nárok na platenú dovolenku v ďalších dvoch dňoch podľa vlastného výberu.

V rámci tohto systému sú Židia, moslimovia a príslušníci iných uznaných vierovyznaní pracujúci vo verejnom sektore nútení pracovať počas niektorých sviatkov. V súkromnom sektore je tento problém menej akútny, keďže súkromné ​​spoločnosti majú tendenciu vyhovieť náboženským potrebám svojich zamestnancov.

Židom sa prikazuje, aby nepracovali počas sabatu, ktorý pripadá na soboty, a okolo tucta ďalších dátumov počas roka, z ktorých niektoré zvyčajne pripadajú na víkendy.

Mládežnícke hnutie Nórskej liberálnej strany minulý mesiac zverejnilo pozičný dokument vyzývajúci na revíziu súčasného zákona. Návrh by dal zamestnancom 12 dní voľna v dátume, ktorý si zvolia, namiesto toho, aby si stanovili niektoré dátumy v kresťanskom kalendári sviatkov.

Tento návrh by vyriešil problém, ktorý pre niektorých Židov predstavuje dovolenková situácia, napísal Ervin Kohn, bývalý vodca Židovskej komunity v Osle a správca jej predstavenstva, v publikácii uverejnenej začiatkom tohto mesiaca na webovej stránke utrop-no. Kohn má však k návrhu výhrady, pretože „je dôležité, aby sme ako spoločnosť mali spoločné štátne sviatky,“ napísal.

Namiesto toho, pokračoval Kohn, by Židom a iným nekresťanom malo byť poskytnutých šesť alebo sedem dodatočných sviatkov, aby sa predišlo situácii, ktorá „oprávňuje zamestnávateľov nútiť židovských zamestnancov porušovať pravidlá židovských sviatkov“.

Toto je problém, keď sa posúdi v porovnaní s „medzinárodnými ľudskými právami, európskymi ľudskými právami a článkom 16 nórskej ústavy, ktorý zabezpečuje všetkým ľuďom v Nórsku slobodnú náboženskú prax,“ dodal.

„Zákon znamená, že od pozorných nórskych Židov sa očakáva, že sa rozhodnú, či porušia svoje náboženstvo na Jom Kippur, Roš ha-šana alebo Pesach,“ povedal pre Židovskú telegrafickú agentúru Kohn, ktorého manželka je dlhoročnou učiteľkou na štátnej škole.

Ak sa zákon nezmení, Židovská komunita v Osle sa obráti na Najvyšší súd Nórska, možno s ďalšími partnermi z rôznych náboženských skupín, na základe toho, že zákon o štátnych sviatkoch je v rozpore s náboženskými slobodami zaručenými v ústave, povedal Kohn pre JTA.

Súčasná diskusia je jedným z niekoľkých sporov medzi vodcami židovskej komunity a autoritami v prevažne sekulárnych spoločnostiach Škandinávie a severnej Európy, kde sa zvyky ako obriezka a kóšer zabíjanie stali barbarskými útokmi.

V Spojených štátoch hlava VII zákona o občianskych právach z roku 1964 núti organizácie s 15 a viac zamestnancami, aby urobili primerané úpravy pre pracovníkov, ktorí chcú dodržiavať náboženský sviatok. Zákony štátu sa môžu vzťahovať aj na zamestnávateľov, na ktorých sa nevzťahuje hlava VII. Zamestnávatelia však môžu byť vyňatí, ak môžu preukázať, že vyhovenie želaniam pracovníkov v tomto kontexte im spôsobuje vážnu ujmu.

Vo viacerých európskych krajinách sú židovské sviatky ako také uznané len pre židovských zamestnancov.

Nórsko má asi 1400 Židov a väčšina z nich nie je striktne dodržiavaná. Celkovo je Nórsko jedným z najsekulárnejších národov Európy. V štúdii Pew Research Center z roku 2018 sa iba 51 % percent respondentov identifikovalo ako kresťanov, čo je druhá najnižšia miera spomedzi 15 európskych krajín vo vzorke (najmenej kresťanské bolo Holandsko, len 43 %). Podľa niektorých odhadov pravidelne navštevujú kostol len asi 2 % populácie.

Obriezka, ktorá sa vyžaduje v judaizme aj islame, bola tiež problémom pre Židov v Nórsku. Viacerí nórski predstavitelia vrátane ombudsmana pre práva detí označili tento čin za zneužívanie detí a žiadali, aby bol zastavený.

Ale zákon z roku 2015, ktorý umožňuje nelekárskemu personálu obrezávať chlapcov, zakotvil právo Židov organizovať obrady obriezky brit milah, uprostred výziev na ich zákaz, poznamenal Kohn. „To robí z Nórska svetlo medzi národmi v Európe. Na druhej strane stále máme zákaz shechitah,“ povedal Kohn a použil hebrejské slovo pre kóšer zabíjanie.

Výroba kóšer a halal mäsa, ktorá si vyžaduje zabíjanie zvierat pri vedomí, bez toho, aby boli najprv omráčené, je v Nórsku tiež nezákonná. Zákony vyžadujú omračovanie v Nórsku od 30. rokov 20. storočia a verilo sa, že ich cieľom bolo urobiť Nórsko pre Židov nehostinným.

„Nórsko je dobrou krajinou pre menšiny,“ povedal Kohn a dodal, že nórski Židia „prekvitajú“.

Ale dodal, "existuje niekoľko slepých miest."

Nórski Židia hľadajú zmeny v národnom kalendári, ktoré ignorujú väčšinu ich sviatkov