Ázia (bbabo.net), - Trojdňové stretnutie hláv štátov a vlád 30 krajín NATO za účasti partnerov a kandidátov sa začne 28. júna v Madride. Hlavnými témami summitu sú prijatie nového základného dokumentu aliancie - Strategická koncepcia na obdobie do roku 2030, diskusia o konflikte na Ukrajine, oficiálne rozhodnutie odmietnuť dialóg s Ruskom a uznať ho ako protivníka, výrazné zvýšenie vojenských síl v Európe, zvýšenie vojenských výdavkov, pokusy odstrániť právo veta Turecku prijať Fínsko a Švédsko.

Samit sa stane bez preháňania historickým: NATO sa prvýkrát za 30 rokov po skončení studenej vojny vracia ku svojim koreňom – k úlohe, pre ktorú bola aliancia vytvorená v roku 1949 – vojenskému odstrašovaniu ZSSR a Ruska. V novej Strategickej koncepcii, ktorú aliancia na tomto stretnutí prijme, bude Rusko označené za hlavnú priamu hrozbu pre bezpečnosť NATO. Po prvý raz v histórii NATO bude Čína spomenutá v jeho základnom dokumente, ktorý aliancia nazve „systémovou výzvou“.

Okrem toho lídri NATO schvália radikálne vybudovanie síl a prostriedkov na východnom krídle aliancie, čo predstavuje viac ako sedemnásobné zvýšenie veľkosti ich síl reakcie – zo súčasných 40-tisíc na 300-tisíc.

Ukrajine bude prisľúbený rozsiahly program vojenskej pomoci až po prezbrojenie armády podľa štandardov NATO. To by malo podľa názoru Bruselu a Washingtonu umožniť Kyjevu predĺžiť vojenský konflikt s Ruskom a dosiahnuť ak už nie víťazstvo, tak aspoň patové a pre Rusko neprijateľné straty.

Summit v Madride dohodne nový balík vojenskej pomoci Ukrajine, ako aj zabezpečí jej prechod od sovietskych zbraní na vzorky aliančného štandardu.

„Na samite sa dohodneme na komplexnom balíku podpory pre Ukrajinu. Bude zahŕňať značné zásoby pomoci vrátane bezpečnej komunikácie, protidronového vybavenia a paliva. Z dlhodobého hľadiska pomôžeme Ukrajine pri prechode z vojenskej techniky zo sovietskej éry na moderné vybavenie NATO a posilníme jej obranné kapacity a bezpečnostné inštitúcie,“ uviedol generálny tajomník NATO.

Krajiny NATO sa už podľa Stoltenberga dohodli na miliardovej pomoci pre Ukrajinu a naďalej budú podporovať Kyjev v konflikte s Moskvou. Povedal tiež, že sa očakáva, že prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj vystúpi pred hosťami summitu v Madride. Už skôr sa uvádzalo, že Zelenského prejav sa uskutoční prostredníctvom video spojenia.

Severoatlantická aliancia a Rusko musia udržiavať komunikačné linky, ale široký dialóg medzi nimi je nemožný, Moskva bude na madridskom summite označená za najväčšiu hrozbu pre alianciu.

"Náš nový koncept nás povedie do éry strategickej konkurencie," zdôraznil Stoltenberg. "Bude jasné, že aliancia vníma Rusko ako najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre našu bezpečnosť."

Partnerstvo a dialóg medzi Ruskom a NATO už podľa generálneho tajomníka nie sú možné.

„Rusko sa vzdialilo od partnerstva a dialógu, ktoré sa NATO snažilo nadviazať už mnoho rokov. O zmysluplnom dialógu, na ktorom pracujeme už mnoho rokov, sa nediskutuje,“ povedal Stoltenberg.

Zároveň zdôraznil dôležitosť zachovania komunikačných liniek medzi stranami.

Je potrebné mať stále komunikačné linky, aby sme predišli incidentom a dúfajme, že v určitej fáze budeme môcť spolupracovať v otázke kontroly zbraní," dodal generálny tajomník aliancie.

Stoltenberg v súvislosti so situáciou okolo Kaliningradu vyjadril presvedčenie, že Rusko chápe pripravenosť aliancie brániť Litvu.

Som si istý, že Moskva a prezident (Ruska Vladimir) Putin chápu naše kolektívne záruky, našu pripravenosť brániť každý milimeter územia aliancie. Toto je náš hlavný signál a jeho vyslaním predchádzame konfliktu,“ povedal s tým, že NATO je znepokojené vojenskou prítomnosťou Ruska v Kaliningradskej oblasti.

Generálny tajomník tiež zdôraznil, že Litva dodržiava sankcie EÚ a NATO voči Ruskej federácii, ktoré aliancia podporuje.

„Summit sa po prvýkrát dotkne Číny a výziev, ktoré Peking predstavuje pre našu bezpečnosť, záujmy a hodnoty,“ povedal generálny tajomník NATO. "Spojenci budú diskutovať o hrozbách a výzvach z juhu a preskúmajú možnosti, ako reagovať na rastúci vplyv Ruska a Číny na našich susedných južných územiach."

Čína je popredným odporcom USA na medzinárodnej scéne a bol to Washington, ktorý loboval za začlenenie Číny do sféry záujmov NATO.

Na realizáciu Strategickej koncepcie NATO plánuje posilniť bojové skupiny na východných hraniciach aliancie, ako aj zvýšiť počet síl rýchlej reakcie zo súčasných 40 000 na viac ako 300 000.

„Počas summitu posilníme naše predsunuté obranné línie a posilníme bojové skupiny na východných hraniciach. Transformujeme Sily rýchlej reakcie NATO a zvýšime ich silu na viac ako 300 000 ľudí,“ povedal Stoltenberg.Oznámil tiež „zvýšenie vojenských záloh“ a „zásob vopred prideleného [vojenského] vybavenia“ v teréne.

Tieto predsunuté bojové skupiny sa zamerajú na konkrétne krajiny a uskutočnia cvičenia so svojimi ozbrojenými silami s cieľom „študovať terén, zariadenia a novovycvičené zálohy,“ povedal.

"Bude viac spôsobilostí protivzdušnej obrany, posilnia sa schopnosti velenia a riadenia," dodal.

"Toto všetko spolu bude najväčším krokom k posilneniu našej kolektívnej bezpečnosti a odstrašovania od studenej vojny," zdôraznil Stoltenberg.

Spresnil, že zvyšovanie predsunutých skupín NATO na východe z práporu na úroveň brigády bude prebiehať po etapách a v súlade s potrebami každej konkrétnej krajiny, kde sa tieto formácie nachádzajú. Podľa neho NATO po začatí ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine skutočne zdvojnásobilo svoju vojenskú prítomnosť na svojich východných hraniciach: NSR vyslalo ďalšie sily do Litvy, Spojené kráľovstvo do Estónska a niekoľko ďalších krajín do Lotyšska. Narástol aj počet bojových skupín – zo štyroch na osem. Rozmiestnené sú pozdĺž celej hranice NATO od Baltského po Čierne more: v pobaltských krajinách, Poľsku, Maďarsku, Slovensku, Rumunsku a Bulharsku.

Na samite prijmeme rozhodnutia, ktoré zmenia naše obranné a odstrašovacie schopnosti a povedú ku kvalitatívnemu skoku v organizácii kolektívnej obrany v NATO, zdôraznil generálny tajomník aliancie.

Na dosiahnutie týchto cieľov sú potrebné vážne peniaze a lídri budú opäť diskutovať o zvýšení vojenských výdavkov. Úroveň obranných výdavkov vo výške 2 % HDP sa podľa generálneho tajomníka NATO postupne stáva základnou úrovňou v NATO, členovia aliancie pokračujú vo zvyšovaní investícií.

Stoltenberg poznamenal, že s prihliadnutím na tento rok európske krajiny osem rokov po sebe systematicky zvyšujú svoje výdavky na obranu a desať krajín už dosiahlo alebo prekonalo hranicu 2 % HDP. Ďalších 19 spojencov plánuje dosiahnuť toto číslo do roku 2024. "Do konca roka by mali investovať viac ako 350 miliárd dolárov, keďže sme sa v roku 2014 dohodli na výdavkoch na obranu," uviedol generálny tajomník aliancie.

Očakáva sa, že na summite zlyhajú aj plány na slávnostné pozvanie Fínska a Švédska do aliancie v Madride, čomu bráni turecké veto. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok oznámil svoje zámery na summite zdokumentovať pokrytectvo Švédska a Fínska v boji proti teroristom.

„Zajtra pôjdeme do Španielska, aby sme sa zúčastnili na summite NATO a urobíme všetko potrebné v súlade s právami a záujmami našej krajiny. Na samite budeme hovoriť o pokrytectve našich partnerov v oblasti boja proti terorizmu pomocou dokumentov. Budeme informovať našich partnerov o pokrytectve, ktoré sa prejavuje voči teroristickým organizáciám, ako sú PKK, SNS a FETO (Strana kurdských pracujúcich, Sily ľudovej sebaobrany, Fethullahistická teroristická organizácia, ktorú Ankara označila za teroristické organizácie), prostredníctvom dokumentov, informácií a obrázky,“ povedal turecký prezident vo svojom prejave v Ankare po zasadnutí vlády.

Turecký minister národnej obrany Hulusi Akar v pondelok skôr povedal, že Ankara zatiaľ nemôže súhlasiť so vstupom Švédska a Fínska do NATO.

bbabo.Net