Greater Middle East (bbabo.net), - Portál newsru.co.il zverejnil ďalší prehľad o politickej situácii v Izraeli na tento týždeň, ktorý pripravila novinárka Gaby Wolfsonová.

Kedysi v detstve sme hrávali futbal na hodinách telesnej výchovy. Učiteľ určil dvoch kapitánov družstiev a tí si striedavo vyberali „hráčov“ do svojho družstva. Najprv najsilnejší, potom priemerný a posledný najslabší. Súčasná fáza predvolebnej kampane prebieha podľa veľmi podobného princípu. Toto nie je boj ideí alebo dokonca boj lídrov. "Kapitáni" len tvoria svoje tímy, snažia sa vybrať tých najsilnejších "hráčov".

Prezentácia spoločného zoznamu Ayelet Shaked a Yoaz Hendel bola jednou z najzvláštnejších politických udalostí, akých som bol svedkom. Pri mikrofónoch boli dvaja politici, ktorí nedokázali aktivistom a novinárom zhromaždeným v Kfar Makabia oznámiť, že sa pred ich očami rodí niečo sľubné. Podľa trefného vyjadrenia Bentsiho Rubina, novinára pre web Srugim, zo všetkého najviac táto udalosť pripomínala svadbu ľudí, ktorí sa už raz rozviedli.

Vyjadrenia Shaked a Hendela neobsahovali nič iné ako prísľub usilovať sa o vládu národnej jednoty. "Obaja sme proti vytvoreniu úzkej vlády pod vedením Netanjahua, obaja sme proti vytvoreniu úzkej vlády pod vedením Lapida," povedal Yoaz Hendel. Toto vyhlásenie je podstatou kompromisu, ktorý obe strany dosiahli počas rokovaní. Kompromis je v politike bežná vec. Zvyčajne sa kompromis dosahuje presadzovaním časti svetonázoru na úkor odmietnutia niečoho iného. V tomto prípade mal kompromis jediný cieľ: umožniť Hendelovi a Shakedu vyhnúť sa odpovedi na hlavnú otázku – otázku možnosti spolupráce s Benjaminom Netanjahuom. "V žiadnom prípade," povedal Hendel počas rokovaní. "Je to možné," povedal Shaked počas rokovaní. Bežné slová o širokej vláde národnej jednoty umožňujú každému z nich zostať pri svojom názore a ísť voliť spoločne. "Úzka vláda len prehĺbi rozdelenie v spoločnosti," povedal Shaked. Kto si dnes pamätá, že po voľbách aj po páde vlády sa šéf Yaminy snažil o vytvorenie úzkej vlády. Čo nerobiť, aby ste uzavreli alianciu, ktorá zvyšuje šance dostať sa do Knessetu.

Musíte byť spravodliví. Spojenie Shakeda a Hendela je nepochybne vytvorené predovšetkým zo zúfalstva. Yamina sa každým prieskumom vzďaľuje od volebnej bariéry a Yoaz Hendel sa k nej nikdy nepriblížil. Ale toto spojenectvo samo o sebe spôsobuje oveľa menší zmätok ako napríklad spojenie Bennyho Gantza a Gideona Saara. Shaked a Hendel zastávajú v mnohých ohľadoch podobné názory a ich rozdiely zostávajú v skôr taktickej oblasti, hoci tá sa v posledných rokoch stala dominantnou. Medzi Gantzom a Saarom sú oveľa zásadnejšie nezhody a nie je celkom jasné, ako ich v priebehu pôsobenia v jednej frakcii vyriešia.

Nová strana Shaked-Hendela dostala názov „A-Ruach HaZionit“ („Duch sionizmu“). Dôvod zmeny názvu je jednoduchý a jasný: značka Yamina sa stala skôr odpudivou ako kladnou a bola potrebná aktualizácia. Mnohým sa zdá výber mena nešťastný, no blízki Shaked hovoria, že meno bolo vybrané starostlivo a je obľúbené.

Koho oslovujú Shaked a Hendel? Pravicovým, predovšetkým náboženským sionistom, pre ktorých je ťažké voliť Smotricha a Ben-Gvira, tým, ktorí nie sú nadšení myšlienkou návratu Benjamina Netanjahua do úradu šéfa vlády, ale áno nepatria k tvrdému jadru bloku „len nie Bibi“, k tým, ktorí chcú pravicovú vládu, ale nechcú dodatočné rozdelenie. Takýchto voličov bude podľa Shakeda šesť alebo sedem mandátov. Je zrejmé, že ak tento zoznam jednoducho prekoná volebnú bariéru, jeho architekti budú spokojní.

Zoznam „A-Ruach HaZionite“ sa sotva utvoril, no už sa naň pripravuje masívny útok a v prvom rade zľava. Ako informoval novinár Kan Zeev Kam, blok Hadaš Modrá a biela-Tikva pripravuje útok na novú stranu Gantz a Saar sa pokúsia presvedčiť voličov, že napriek vyhláseniam Shaked a Hendel nechajú Netanjahua zostaviť úzku vládu.

Nielen v bloku Gantz-Saar je Shaked podozrivý z úmyslu voliť Netanjahua. Námestník ministra pre náboženské záležitosti Matan Kaana povedal, že každý hlas za zoznam „je hlasom pre Netanjahua“.O Netanjahuovej pozícii v novom bloku ešte nebolo rozhodnuté. Prvou a inštinktívnou túžbou hlavy Likudu, a ešte viac z jeho vnútorného kruhu, je zaútočiť na Shakeda a pokúsiť sa ho vymazať z politickej mapy. Súčasná situácia je však taká komplikovaná, že nie je jasné, či si to Netanjahu môže dovoliť. Je veľmi pravdepodobné, že odpoveď na otázku, či má alebo nemá 61 mandátov, bude závisieť od osudu jedného alebo dvoch mandátov. Už teraz sa okrajovo diskutuje o scenári, v ktorom sa Shaked a Hendel po voľbách rozídu. Ona ide do koalície s Netanjahuom a on do opozície. V roku 2019 Netanjahu urobil všetko pre to, aby Nová pravica (pamätáte si takúto stranu?) získala čo najmenej hlasov. Táto úloha sa mu podarila, Bennettovi a Shakedovi chýbalo na prekonanie volebnej bariéry 1400 hlasov. A Netanjahu nemal dosť tejto strany na to, aby vytvoril koalíciu. Na druhej strane, ak prieskumy z prvých troch až štyroch týždňov neukážu výraznú zmenu trendu a A-Ruach HaZionite zostane pod volebným prahom, Netanjahu bude mať úplne voľnú ruku pre vojnu proti politickej deštrukcii Otrasený.

Premiér Yair Lapid sa príliš nezaujíma o to, čo sa deje na pravom krídle. Zablahoželal Shakedovi a Hendelovi k vytvoreniu novej strany, ale vodca Yesh Atid si dobre uvedomuje, že je nepravdepodobné, že by boli partnermi pri vytváraní vlády pod jeho vedením. Lapid dnes v kontexte predvolebnej kampane zamestnávajú tri problémy: ako sa čo najviac odtrhnúť od Modro-bielych bez zničenia labouristov a Merec, ako posadiť NDI a aspoň jednu ultraortodoxnú stranu do jedného vagóna a ako vytvoriť koalíciu opierajúc sa o Spoločný zoznam bez toho, aby sme to povedali nahlas.

S prvou úlohou je Lapid celkom schopný zvládnuť. Spojenie Ganca a Sárska zatiaľ nevyzerá ako najúspešnejší projekt izraelskej politiky. Strana sa v prieskumoch neprevyšuje nad 12 mandátov a v niektorých prieskumoch zaostáva za Yesh Atid o polovicu. Gantz zasa naďalej tvrdí, že nech už voľby dopadnú akokoľvek, len on je schopný dohodnúť sa so všetkými a vytvoriť koalíciu.

Úloha byť v jednej koalícii NDI a ultraortodoxných sa momentálne javí ako neriešiteľná. Netanjahuovi odporcovia preto v posledných dňoch veľa hovorili o takzvanej viacstupňovej koalícii, keď prvé dva roky bude premiérom Benny Gantz a ultraortodoxní sú celkom pripravení s ním spolupracovať, potom vládu povedie Lapid a Haredim ho s najväčšou pravdepodobnosťou opustí. „Dva roky sú už viac ako osem mesiacov a medzitým sa vyrieši Netanjahuov osud,“ hovoria politické kruhy. V kríze vždy pomôže kreativita.

Ultraortodoxní majú svoje problémy. Po odchode Yaakova Litzmana z postu šéfa Yaadut HaTorah a nástupe Jicchaka Goldknopfa na jeho miesto sa vzťahy medzi oboma frakciami vyostrili ešte viac ako zvyčajne. Agudat Yisrael oznámil, že sa uchádzajú o portfólio ministra financií. Toto vyhlásenie v skutočnosti nie je vážne - nikto nedá toto portfólio Yaadut HaTorah, ale Moshe Gafnimu to znelo varovne: uvedomil si, že Yaadut HaTorah tvrdí, že vedie blok ultra-Hotodox. V reakcii na to Gafni vydal ultimátum: buď bude viesť blok, jeho strana získa 60 % kresiel na volebnej listine, alebo Degel HaTorah pôjde do volieb sám. V ultraortodoxnom prostredí sú presvedčení, že napriek konfliktu pôjdu strany do volieb na jednej listine.

Ďalšou výzvou, ktorej čelí premiér Yair Lapid, je získať podporu Spoločného zoznamu, no urobte to spôsobom, ktorý voliči nevidia ani necítia. Partnerstvo s RAAM nikoho neprekvapí, hoci skúsenosti z predchádzajúcej vlády niektorých sklamali, iných presvedčili, že na základe arabskej strany nie je možné vytvoriť stabilnú koalíciu. Izraelský politický establishment a po ňom aj voliči však súhlasili s tým, že sa vysporiadajú s Mansourom Abbásom, najmä preto, že Benjamin Netanjahu bol prvým, kto dal RAAM „kóšer pečiatku“.V prípade bloku arabských komunistov, islamistov a sekulárnych nacionalistov je situácia celkom iná. Poslanci Yesh Atid tento týždeň jednomyseľne pokračovali v uisťovaní všetkých, že nikdy nevytvoria koalíciu so Spoločným zoznamom. Súhlasí Yesh Atid s vytvorením koalície založenej na antisionistoch? Na túto otázku je oveľa ťažšie získať priamu odpoveď, čo znamená áno. Ak je na získanie väčšiny v koalícii potrebný hlas Aymana Odeho a Ahmada Tibiho, Lapid sa rozhodne uchýli k tomuto prostriedku. Alibi pre neho už pripravené. "Urobíme len to, čo urobil Netanjahu pred nami," opakujú poslanci Lapidovej strany. Toto tvrdenie je pravdivé, ale nie celkom. Likud určite uzavrel nejaké dohody so spoločným zoznamom, ale nikdy nevyužil jeho služby na získanie dôvery. Nech je to akokoľvek, momentálne sa perspektíva vytvorenia vlády na čele s Lapidom a bez rotácie javí ako extrémne nízka.

V Likude pokračuje festival prípravy na primárky a súdne spory. Súdna rada Likudu minulý týždeň zamietla odvolanie proti zmene systému primárok strany. Aktivisti ÚV podali žalobu na okresný súd, no šanca zmeniť rozhodnutie súdu je mizivá.

10. augusta sa budú konať primárky v strane, ktorá sníva o návrate k moci. O miesta na celoizraelskom zozname sa uchádza viac ako 100 kandidátov. Členovia Knessetu, významní aktivisti a noví kandidáti ako bývalý šéfredaktor Israel HaYom Boaz Bismuth. Jednou z hlavných otázok, ktoré si dnes každý kladie, je, kto sa stane tvárou Likudu, kto sa umiestni v prvej päťke? Tí, ktorí vytvorili imidž, ktorého sa dnes Likud snaží zbaviť, alebo tí, ktorí zostali na vedľajšej koľaji. Od toho do značnej miery závisí volebný potenciál Likudu.

Na primárky sa pripravuje aj Meretz. Po pozdravoch, potlesku, chváleniach a láskavých rozhovoroch Meretz zrazu zistila, že Zaava Galion nie je Santa Claus a jej sieťka neobsahuje zoznam tisícok voličov, ktorých strana ešte nepozná. Meretz na čele s Gallonom získava podľa najnovšieho prieskumu Midgam šesť mandátov a päť na čele s Yairom Golanom. Zdá sa, že škandál okolo pochybného vymenovania manžela Tamar Zandbergovej za šéfa Herzlovho centra voličov Meretzovej príliš nevzrušil.

28. júla Yair Golan podal sťažnosť, že aparát Meretz aktívne pracoval na zvolení Zaava Galiona. Napriek tomu aktivisti MERETZ argumentujú, že o osude primárok nie je ani zďaleka rozhodnuté a Yair Golan má reálnu šancu prekvapiť.

A ak hovoríme o prekvapeniach, nemôžeme opomenúť Itamara Ben-Gvira, ktorý sa (zatiaľ v prieskumoch) čoraz viac stáva postavou, ktorá môže byť prekvapením pre blížiace sa voľby. Podľa jedného prieskumu ho chce 40 % Izraelčanov vidieť vo vláde. Podľa iného prieskumu, ak pôjde so Smotrichom oddelene, Ben-Gvir získa sedem mandátov a Smotrich iba štyri. Podľa tretieho prieskumu získava spoločná listina na čele s Ben-Gvirom o dve kreslá viac ako kandidáti na čele so Smotrichom. Tieto údaje nepochybne pridávajú palivo do už aj tak ostrej konfrontácie medzi dvoma lídrami Zionut Datit o rozdelení kresiel na volebnej listine. Ben-Gvir nevidí dôvod na to, aby sa vzdal dopytu po paritnom zozname. Smotrich nevidí dôvod súhlasiť s touto požiadavkou. "Ešte stále je dosť času, ale existuje reálna hrozba rozdelenia," povedal Orit Struk, šéf frakcie Orit Struk, v rozhovore pre Kan Reka. Pripomíname, že primárky v "Zionut Datit" sa budú konať 23. augusta.

A posledný. Stránka NEWSru.co.il tento týždeň uskutočnila prvý predvolebný prieskum. Čitatelia mali okrem iného odpovedať na otázku, aká téma je pre nich v týchto voľbách najdôležitejšia. Len 3 % označili postoj Izraela k vojne na Ukrajine. Niektorí boli prekvapení, niektorí nie. Jedno je jasné: rusky hovoriaci Izraelčania sú emocionálne mimoriadne zapojení do diania na Ukrajine – petície a demonštrácie, články a príspevky na sociálnych sieťach, humanitárna pomoc a mnoho, oveľa viac. Ale keď sa Izraelčan ocitne vo volebnej miestnosti a musí sa rozhodnúť, komu dá hlas, primárne sa sústredí na to, čo sa deje v Izraeli, a nie mimo neho.

Noviny „Jewish World“ uverejnili analytický článok izraelského publicistu Reuvena Millera pod nadpisom „Jubileum sa prikradlo nepozorovane“.

Viete, deje sa to všade, a tak prišlo 100. výročie prijatia britského mandátu pre Palestínu Radou Spoločnosti národov v San Reme!

Obávam sa, že za našimi mnohostrannými vnútropolitickými hádkami súvisiacimi so zmenou vlády zmeny, ako aj „agresiou Ruskej federácie proti Ukrajine“ tento dátum zostane nepovšimnutý, pretože, ako ukazuje moje súkromné ​​vyšetrovanie, nikto má záujem si to zapamätať.A podľa mňa márne! Veď to bolo štvrťstoročie našich dejín, keď nám cestu určovali nielen sny a mýty, ale aj celkom konkrétna, cieľavedomá hospodárska a politická práca, ktorá po dvetisícročnom rozptyle viedla k obnoveniu tzv. židovský štát.

Počítať jeho rekonštrukciu z aliy z druhej polovice 19. storočia nepovažujem za správne, pretože tieto alije fungovali spontánne, nie podľa plánu, aj keď, samozrejme, investovali do neskôr postaveného základu.

Počítať jeho rekonštrukciu od prvých sionistických „Herzlových“ kongresov nepovažujem za legitímne, pretože dávali len všeobecné teoretické obrysy toho, čo by malo vzniknúť. Obrysy sú extrémne rozmazané, rozporuplné a nie konkrétne.

Nemyslím si, že je správne počítať sionistický projekt z Balfourovej deklarácie vyhlásenej 2. novembra 1917. Táto Deklarácia totiž nebola ničím iným ako deklaráciou. Vyhlásenie o úmysle vo forme súkromného listu od vysokopostaveného vládneho úradníka vplyvnej súkromnej osobe. Áno, bolo to veľmi všeobecné.

Niektorí, najmä B. Netanjahu, považujú za východiskový bod Versaillskú mierovú konferenciu, ktorá v rokoch 1919-20 vypracovala návrh plánu budúceho britského mandátu pre Palestínu. Tento návrh bol však len návrhom, ktorý ako obvykle prešiel významnými zmenami v procese koordinácie a schvaľovania a po ich zohľadnení vstúpil do platnosti.

V našich dejinách sa neraz vyskytli prípady, keď prominentné osobnosti židovského pôvodu dosiahli vrchol moci niekoho iného (ako sa dnes zvykne hovoriť „prelomiť sklenený strop“), no tieto vzostupy nikdy a nikde neviedli k tzv. vytvorenie suverénnych židovských štátov. A nestanovili si, aspoň otvorene, takýto cieľ.

Stalo sa, že pre Židov toho či onoho galutu sa z niekoho kráľovského milosrdenstva začalo obdobie komparatívneho blahobytu, ktoré sa však skončilo ďalšou lúpežou a vyhnanstvom. A potom - zničenie.

Britský mandát sa vyznačoval tým, že ho vydalo svetové spoločenstvo v osobe svojho najvyššieho orgánu – Spoločnosti národov s cieľom:

A) vytvorenie židovského NÁRODNÉHO domova (domov, štát);

B) v tých častiach, kde po stáročia, ešte pred tzv. „nová“ doba, existovali židovské štáty;

C) plán bol demokraticky prijatý medzinárodným spoločenstvom reprezentovaným Spoločnosťou národov a následne prijatý po zatvorení Ligy, ktorá ju nahradila ako OSN.

Spoločnosť národov vymenovala Veľkú Britániu za dočasného panovníka a patróna počas trvania plánu.

Následne v rokoch 1923-25 ​​prevzali úlohu garanta realizácie plánu Spojené štáty, ktoré neboli členom LN, v súlade s Anglo-americkou deklaráciou (1923) a domácim právom hl. Na jeho základe sa vyvinuli Spojené štáty americké, ktoré nadobudli účinnosť po všetkých predpísaných procedúrach pre americkú tvorbu zákonov v roku 1925. Tento zákon je stále v registri platných v Spojených štátoch.

Počas svojho života, najmä v jeho sovietskom období, som mal veľa práce s rôznymi druhmi dizajnu a koordinácie projektov. A životná skúsenosť ukazuje, že v priebehu projektu, nepredvídané a jednoducho nezohľadnené, vznikajú nepremyslené nuansy, ktoré môžu zmeniť štruktúru projektu, algoritmus jeho realizácie a dokonca aj pôvodný cieľ.

A to je vtedy, keď pracujete s celkom presne známymi, predvídateľnými a kontrolovanými procesmi: elektrickými, chemickými, radiačnými.

Čo však povedať o historických a politických procesoch, v ktorých všetko plynie, všetko sa do značnej miery spontánne mení? ..

Tu, ako sa hovorí, „bolo to hladké na papieri ...“

Vedeli by si diplomati, ktorí sa stretli v San Reme v roku 1922, predstaviť, že o 17 rokov vzplanú plamene svetovej vojny, ktorá bude potom označená ako „druhá“. Veď najlepšie mysle pokrokového ľudstva vtedy kričali o „poslednej“ vojne, teda o tej nedávno skončenej, „imperialistickej“?

Vedeli by si títo chlapíci v nablýskaných cylindroch predstaviť, že akési okrajové chuligánstvo, ktorým sa nemeckí Schutzmeni položartom venujú, o dve desaťročia oficiálne, už v mene štátu, ohlási „konečné riešenie židovskej otázky“? A bude to zúrivo implementovať ...

Alebo jednoduchšie. Napríklad o vlnách demokratickej politiky.

Projekt svetovej úrovne nebol imúnny voči jednoduchej veci – zmene vlády Spojeného kráľovstva a zodpovedajúcej zmene jej politiky.

Ale príklad sa mi už rysoval pred očami: Spojené štáty, iniciátor vytvorenia Spoločnosti národov a britského mandátu pre Palestínu, odmietli vstúpiť do Spoločnosti národov. prečo? A moc v štátoch, legálne, demokraticky, sa obrátila. Voľby sa skončili. Ak tomu rozumiem, z mojej skúsenosti to nie je prvý a ani poslednýkrát...

A v Egypte povstal nový faraón...

Nám, svedkom výkyvov v politike posledných rokov, doma aj povedzme v zámorí, by to malo byť vo všeobecnosti jasné...

Život sa nezmestí do jednoduchých polynomických funkcií ...

Preto, páni, pred otvorením fliaš a posedením pri oslave výročia sa zamyslime nad tým, prečo hrdinu dňa tak neznášajú chronografy, historici, politici a školáci?Je predsa potrebné umlčať storočné výročie takejto veľkej udalosti?

Koniec koncov, cesta našich ľudí k obnove nášho štátu je možno časťou cesty k obnove chrámu? Alebo nie?

Aký bol mandát pre Židov - je aspoň nejako dobrý alebo jednoznačne - zlý, ako dojem, ktorý vyvolávajú všetky druhy oficialít?

Zamyslime sa?!

Gratulujeme všetkým k 100. výročiu praktického položenia základov židovského štátu, v ktorom žijeme!

bbabo.Net