Kaukaz (bbabo.net), - Prezident Azerbajdžanu varoval Arménsko, „aby sa neuchyľovalo k provokáciám“, inak Baku „dá dôstojnú odpoveď“. Ilham Alijev urobil tieto vyhlásenia dnes, 21. septembra, v Lachin, administratívnom centre regiónu Lachin, ktorý sa po výsledkoch 44-dňovej vojny v Karabachu dostal na jeseň 2020 pod kontrolu Azerbajdžanu.
„Arménsko by si dnes malo dobre premyslieť. Chcem ešte raz povedať, nikto a nič nás nemôže zastaviť. Sme zástancami práva, spravodlivosti, medzinárodného práva, bránili sme, bránili a obnovovali našu územnú celistvosť. Ukázali sme celému svetu, čoho sme schopní, násilne sme oslobodili našu zem a sme na to hrdí,“ vyhlásila hlava republiky.
Podľa neho „nás nezastavia žiadne výzvy, vyhlásenia, iniciatívy“.
„Sme na vlastnej pôde a chránime si našu pôdu. Naše pozície pozdĺž hranice nám umožňujú predvídať akékoľvek arménske provokácie a prijať potrebné opatrenia. Sme vo výhodných pozíciách na azerbajdžansko-arménskej hranici od hory Murovdag po rieku Araz. Tieto pozície nám dávajú vojenskú výhodu aj možnosť vizuálnej kontroly nad veľkým územím vrátane kontroly nad dôležitými komunikačnými linkami,“ povedal Alijev.
Ďalej sa uviedlo, že „ak nás chce Arménsko obviniť z toho, že sme vstúpili na ich územie, nie sú na to žiadne dôvody“.
„Po prvé, keby bola hranica tam, kde hovoria, tak by ju založili, postavili hraničné pásy, zriadili komunikácie, vykonali inžinierske práce. Verili, že celý Karabach a Zangezur im zostane. Preto sa na azerbajdžansko-arménskej hranici nič nerobilo,“ vyhlásil prezident Azerbajdžanu. - Bez vymedzenia našej hranice nikto nevie povedať, kadiaľ prechádza. Opakujem, sme pripravení na diskusiu a preberáme zodpovednosť za prácu delimitačných komisií – azerbajdžansko-arménskych komisií. Zozbierali sme všetky karty. Máme všetky mapy, vrátane tých z 19. storočia, 20. storočia a skôr. A tieto mapy jasne ukazujú, kto je na akom pozemku. Preto nás nikto nemôže obviniť bez vykonania delimitácie.“
Azerbajdžan vojnu nechce, zdôraznila hlava štátu.
„Predtým sme nechceli vojnu. Preto sa rokuje už takmer 30 rokov. Preto chceme po skončení druhej karabašskej vojny podpísať mierovú zmluvu s Arménskom. Ak nás však nepriateľ vyprovokuje, dáme slušnú odpoveď. Dnes by si Arménsko malo dobre premyslieť. Nikto s nami nemôže hovoriť jazykom ultimát a nemali by sa na nikoho spoliehať,“ povedal Alijev.
Pripomeňme, že v noci 13. septembra sa na určitých úsekoch arménsko-azerbajdžanskej hranice začali prudké zrážky. Podľa arménskeho ministerstva obrany azerbajdžanské ozbrojené sily použili ťažké delostrelectvo a raketomety, bezpilotné lietadlá, zasiahli vojenskú aj civilnú infraštruktúru a pokúsili sa presadiť svoje pozície hlboko na územie susednej republiky. Azerbajdžanské ministerstvo obrany presunulo zodpovednosť za ozbrojenú eskaláciu na arménsku stranu. Po takmer 48 hodinách nepriateľstva strany dosiahli dohodu o prímerí od 20.00 h (19.00 moskovského času) 14. septembra. Arménsko predtým hlásilo 207 mŕtvych a 20 zajatých počas eskalácie. Azerbajdžan teraz priznal smrť 80 vojakov a dôstojníkov.
bbabo.Net