Kaukaz (bbabo.net), - Arménska publikácia „Iravunk“ („Vpravo“) uverejnila článok „Erdoganova nová hra alebo radikálny obrat?“ Analyzuje súčasnú regionálnu politiku Turecka v kontexte vojny na Blízkom východe.
Na pozadí súčasných udalostí a očakávaní, ktoré sa odohrávajú v našom regióne, Erdogan na svojom poslednom veľkom mítingu veľmi tvrdo kritizoval na jednej strane Izrael a na druhej strane Západ. Zároveň nezabúdajme, že Turecko je členom NATO.
Vynára sa nasledujúca otázka: je toto jeho ďalší bluf, nejaký druh hry, ktorá sa môže kedykoľvek opäť obrátiť na Západ? Alebo ide naozaj o výzvu a Erdogan, využívajúc súčasnú situáciu, sa vydá cestou úplného oddelenia od Západu? Nejde o to, že Ankara sa postaví na stranu Ruska, Číny alebo inej krajiny. Ide o oddelenie, v rámci ktorého by sa Turecko mohlo zmeniť na nezávislý subjekt, akým je Irán.
Všimnite si, že od samého začiatku svojej vlády Erdogan presadzoval podobnú politiku. Samozrejme, pomaly, samozrejme, neustále hľadieť na Washington. Ale vedie a krokom dospela do bodu, kedy môže otvorene konfrontovať Washington v mnohých konkrétnych otázkach, ako v prípade ruských S-400. A podobných príkladov je veľa.
Medzitým sa teraz vytvorili také výnimočné podmienky, že Erdogan v snahe dosiahnuť absolútnu nezávislosť môže urobiť posledný krok, pričom využije skutočnosť, že Washington sa zaplietol do množstva veľkých konfliktov. Na druhej strane sú tu aj vážne faktory, ktoré Erdogana k takémuto kroku tlačia. Irán demonštruje svoju pripravenosť podporovať Palestínu všetkými spôsobmi, dokonca až po zapojenie sa do vojenského konfliktu. Je teda zrejmé, že Irán ako vodca šiitského islamu sa uchádza o vedenie v celom islame. Napriek tomu, že spriaznené arabské štáty vrátane Saudskej Arábie a Egypta síce podporujú Palestínu, no zjavne nie z takej aktívnej pozície ako Irán.
A v tejto situácii Turecko, ktoré aspoň tvrdí, že je vodcom sunnitského islamu, čelí skutočnosti. Alebo sa môže správať ako člen NATO, alebo si môže jasne zvoliť postoj k ochrane Palestíny, snažiac sa predbehnúť Irán svojou aktivitou, ktorá sa stane skutočnou snahou o vedenie v sunnitskom islame. V konečnom dôsledku môže Ankara hrať aj medzi týmito možnosťami. Ale v takom prípade by mohla utrpieť vážnu stratu svojej autority v islamskom svete a stratiť všetky vyhliadky na vedenie v prospech Iránu. Už teraz existuje vážna kritika, že Erdogan, ktorý je tak tvrdo kritický voči Izraelu, umožňuje Izraelu prijímať ropu cez turecké územie.
Erdogan je teda ako vždy v hre, alebo pod vplyvom vymenovaných a množstva ďalších faktorov môže ísť naozaj proti Západu? Deň predtým Erdogan urobil ďalšie vyhlásenie, ktoré vyvoláva určité myšlienky v súvislosti so súčasnou situáciou. Preto v ďalšom kritickom prejave adresovanom Izraelu vyjadril myšlienku, že Ankara v súčasnosti čelí „moderným verziám tých, ktorí provokovali Arménov vo východnej a juhovýchodnej Anatólii a Grékov v Egejskom mori, Marmare a Čiernom mori“. Turecký vodca potom dodal: „Čelíme nevyrovnaným účtom tých, ktorí nás za posledné dve storočia rozdelili na politické, geografické, sociálno-ekonomické časti.
To, že je tu narážka na genocídu Arménov a Grékov, je pochopiteľné. Rovnako ako skutočnosť, že Erdogan vedie a sleduje stopy zločinu svojich starých otcov k nejakým „provokatérom“, ktorých „moderné verzie“ sú stále v platnosti. Nakoniec, či už existovali „podnecovatelia“, alebo nie, boli to Turci, ktorí vykonali genocídu. Samozrejme, dá sa pochopiť aj to, na koho sa snaží poukázať: na Anglosasov a veľký židovský kapitál, ktorý vtedy (začiatkom 20. storočia – pozn. red.) pôsobil najmä cez Veľkú Britániu a dnes cez Spojené štáty . A tu je otázka, prečo sa Erdogan rozhodol ísť tak hlboko do histórie a nájsť spojenie s modernou? Je to náznak toho, že je pripravený prehodnotiť výsledky historických procesov spred 100 – 150 rokov? Ak áno, môže to znamenať veľké zmeny.
bbabo.Net