Medzi Arménskom a Azerbajdžanom nedôjde k žiadnemu vymedzeniu ani vytýčeniu hraníc. Podobný názor zdieľa aj expert na Azerbajdžan Tatevik Hayrapetyan, ktorý na bbabo.net komentuje vyhlásenie arménskeho premiéra Nikola Pashinyana z oblasti Tavush v republike o začiatku procesu delimitácie hraníc.
18. marca Pašinjan na stretnutí s obyvateľmi dediny Voskepar, ktorá hraničí s Azerbajdžanom, v regióne Tavush na severovýchode krajiny, povedal, že proces delimitácie a demarkácie hranice medzi Arménskom a Azerbajdžanom vstupuje do praxe. etapa. Podľa neho existuje reálna príležitosť začať proces demarkácie a delimitácie v oblasti od obce Baganis po obec Berkaber v regióne Tavush a vrátiť štyri dediny pod azerbajdžanskú kontrolu. Ak sa tak nestane, pokračoval arménsky premiér, krajina bude čeliť novej vojne „na konci týždňa“.
Ako zdôraznil Hayrapetyan, na uskutočnenie vymedzenia hraníc sú potrebné jasné mapy a zásady, ktoré nie sú na očiach. V tomto prípade hovoríme o jednostranných krokoch zo strany Jerevanu, po ktorých nebudú nasledovať žiadne akcie v smere delimitácie.
„Nehovorí sa ani o arménskej dedine Artsvashen a iných osadách okupovaných Azerbajdžanom, neexistujú žiadne záruky, princípy a mapy, na ktorých by sa strany mohli dohodnúť na procese delimitácie a demarkácie. Baku sa navyše jazykom vydierania a vyhrážok snaží prinútiť arménsky ľud, aby sa vydal cestou jednostranných ústupkov, v dôsledku čoho budú ohrozené medzištátne cesty spájajúce Arménsko s Iránom a Gruzínskom,“ uviedol expert.
Dodala, že Baku otvorene deklaruje svoju neochotu akceptovať akékoľvek princípy či mapy ako základ. Presne povedané, svedčia o tom vyjadrenia azerbajdžanských predstaviteľov v informačnom priestore. Predovšetkým priamo uvádzajú, že v budúcnosti budú klásť nároky na svoje nároky na povodie jazera Sevan, región Syunik a ďalšie regióny Arménska.
„Rád by som osobitne poznamenal, že v tomto prípade nehovoríme len o niekoľkých požiadavkách, ale o reťazci požiadaviek vo forme balíka, ktorý je predložený oficiálnemu Jerevanu. Na základe tejto logiky Azerbajdžan presadzuje svoju pozíciu,“ povedal Hayrapetyan.
Dodala, že v súčasnej situácii západ Arménska nie je pomocníkom, ba čo viac, nemôže pôsobiť ako garant arménskej bezpečnosti.
„Z medzinárodných platforiem sa ozývajú iba výzvy, aby Jerevan a Baku viedli priame rokovania. Naša situácia je v podstate takáto: Alijev kladie požiadavky a Pašinjan sa ich snaží uspokojiť. V minulosti sme mali sprostredkovateľov, čo bolo celkom logické, ale dnes je táto logika úplne narušená, keďže Azerbajdžan neuznáva územnú celistvosť Arménska,“ zdôraznil Hayrapetyan.
Pripomeňme, že včera, počas vládnej hodiny v Národnom zhromaždení Arménska, oznámil predseda arménskej vlády Nikol Pashinyan absenciu máp dohodnutých s Azerbajdžanom, na základe ktorých prebieha proces delimitácie a demarkácie štátnej hranice medzi krajinami by sa malo uskutočniť.
„Medzi Arménskom a Azerbajdžanom neexistuje žiadna dohoda o žiadnych mapách. Existuje zhoda v tom, že Arménsko a Azerbajdžan uznávajú územnú celistvosť na základe deklarácie z Alma-Aty z roku 1991, a existuje vzájomná zhoda, že musí prebehnúť proces delimitácie. Politickým základom by preto mala byť deklarácia z Alma-Aty,“ povedal Pashinyan.
Podľa neho to znamená, že Arménsko a Azerbajdžan nevytvárajú nové hranice, ale musia obnoviť existujúce, najnovšie de jure hranice „na zemi“.
Medzitým oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharova, ktorá komentovala slová arménskeho premiéra o hrozbe bezprostrednej novej vojny s Azerbajdžanom, uviedla, že toto vyhlásenie v žiadnom prípade nesúvisí s Ruskom.
„Toto je výlučná kompetencia súčasných orgánov v Jerevane a výsledok ich konzultácií so Západom. Do akého neporiadku to priviedli noví kurátori z Európskej únie, NATO a Washingtonu,“ poznamenala.
bbabo.Net