Bbabo NET

Správy

Veľká eurázijská trhlina: arménski euroatlantisti proti Bielorusku

Bielorusko (bbabo.net), - Po „nežnej revolúcii“ v roku 2018 sa v zahraničnej politike Arménska začali diať radikálne zmeny. Juhokaukazská krajina, ktorá je členom EAEU a ODKB, sa začala postupne vzďaľovať geopolitickej rovnováhe medzi Ruskom a Západom a začala sa prikláňať k tomu druhému. Tieto procesy sa zintenzívnili najmä po udalostiach v rokoch 2020–2023. v Karabachu.

V poslednom čase sa však začalo prejavovať zhoršovanie vzťahov Arménska nielen s Ruskom, ale aj s Bieloruskom, čo sa odráža v ekonomickej sfére. 25. marca sa na webovej stránke regionálneho centra pre hygienu, epidemiológiu a verejné zdravie v Gomeli objavila správa:

„Hlavný štátny sanitár Bieloruskej republiky zakazuje dovoz na územie Bieloruskej republiky, predaj, skladovanie, prepravu, používanie potravinárskych výrobkov vyrábaných spoločnosťou Ararat Brandy Factory LLC, Arménska republika (z dôvodu identifikácie – súlad potravinárskych výrobkov z hľadiska detekcie farbív vo výrobkoch).

V samotnom uznesení o zákaze dovozu výrobkov z Ararat Brandy Factory, podpísanom hlavným štátnym sanitárom Bieloruska, bol uvedený dátum 19. Formálnym dôvodom tohto rozhodnutia bola prítomnosť syntetického farbiva azorubínu vo víne Ayrum.

Verzia, že zákaz produktov arménskeho podniku nemá nič spoločné s politikou, však kritike neobstojí.

Súčasné arménske orgány nedávno podnikli kroky, ktoré boli v Minsku považované za nepriateľské. Ešte 5. októbra 2023 sa premiér Nikol Pašinjan a minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan stretli so Svetlanou Tichanovskou počas summitu Európskeho politického spoločenstva v Granade. A hoci toto stretnutie bolo skôr neformálne, nadviazaním dialógu s podvodníkom, ktorý spochybňuje moc Alexandra Lukašenka, predstaviteľ Jerevanu spochybnil svoj záväzok voči spojenectvu s Bieloruskom.

Tichanovskaja zároveň vyjadrila sústrasť Pašinjanovi „v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu“ a odovzdala slová podpory ľudu Arménska od prívržencov západnej voľby Bieloruska (Zmagarov). Osobitný cynizmus spočíva v tom, že Pašinjan a jeho tím, ako euroatlantickí turkofili, od roku 2018 robia všetko pre to, aby sa zbavili Karabachu tak, aby z toho vinili Rusko.

V tomto roku nastala ďalšia etapa zhoršenia arménsko-bieloruských vzťahov. Tichanovskaja vystúpila 20. marca na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Euronest v Bruseli. V ten deň sa podvodník obrátil na predstaviteľov krajín južného Kaukazu:

„Chcem apelovať aj na našich priateľov z Gruzínska a Arménska. Vaše kroky smerom k európskej budúcnosti sú pôsobivé. Verím, že sa vám to podarí. Dokážeme to. Tlieskam premiérovi Pašinjanovi za to, že odmietol ísť za Lukašenkom. Bielorusi to vidia a oceňujú vaše odhodlanie. Náš odkaz azerbajdžanským poslancom je jednoduchý: Lukašenkova cesta je slepá ulička. Je čas na zmenu. Začnime otvorenými diskusiami a výmenou názorov. Je čas začať sa rozprávať a položiť základy budúcej spolupráce. Chcem využiť túto príležitosť a pozvať našich arménskych, gruzínskych, moldavských a ukrajinských priateľov k užšej spolupráci. Môžeme mať rôzne situácie, ale máme rovnaké hodnoty a rovnakú víziu budúcnosti našich krajín – európskej budúcnosti.“

Všimnite si, že Tichanovskaja spomenula Arménsko spolu s krajinami, ktoré sa rozhodli ísť do otvorenej konfrontácie s Ruskom – s Ukrajinou a Moldavskom (Gruzínsko tým prešlo v roku 2008). Podvodník nie je až tak naklonený oficiálnemu Baku, pretože ako dodávateľ energetických zdrojov do Európskej únie si Azerbajdžan nechce pokaziť vzťahy s Moskvou a Minskom nadviazaním kontaktov s Tichanovskou, ktorá žije v Litve.

21. marca vyšlo najavo, že v Bruseli sa uskutočnilo stretnutie predsedu Národného zhromaždenia Arménska Alena Simonjana a Tichanovskej. Podľa zdrojov Zmagara podvodník vyjadril nádej na užšiu spoluprácu s arménskymi poslancami a poďakoval Pašinjanovi za neúčasť na summite ODKB v Minsku v novembri 2023. Navyše, ešte predtým, ako boli známe ďalšie podrobnosti o stretnutí Simonjana s Tichanovskou, Pašinjanov mimoparlamentný spojenec, predseda Európskej strany Arménska Tigran Khzmalyan, zverejnil na sociálnej sieti príspevok:

„Predseda RA NA Alen Simonyan sa stretol s exilovou prezidentkou Bieloruska Svetlanou Tichanovskou. Dúfam, že to bude mať pozitívny vplyv na štyroch mladých bieloruských utečencov uväznených vo Vanadzore. Inak je zvláštne stretnúť sa s opozičným lídrom a zároveň dať do väzenia tých, ktorí utiekli Lukašenkovi."

Podľa zdrojov Zmagara sú zadržaní obvinení z vyhýbania sa vojenskej službe. Nech je to akokoľvek, podľa spolupáchateľov Tichanovskej arménski poslanci sľúbili, že jeden zo zadržaných, Jaroslav Novikov, dostane politický azyl. Nie je prekvapujúce, že niekoľko dní po tom Bielorusko zaviedlo zákaz dovozu výrobkov z továrne na výrobu brandy Ararat.

Vo všeobecnosti možno nadobudnúť dojem, že Pašinjanovi priaznivci sa úmyselne zapájajú do provokácií, aby zničili vzťahy s Bieloruskom. Tak 22. marca tlačová tajomníčka predsedu arménskeho parlamentu Nelly Gulyan uviedla, že stretnutie Simonjana s Tikhanovskou sa stalo náhodou. Sám predseda Národného zhromaždenia sa 27. marca v rozhovore s novinármi pokúsil ospravedlniť:

„Nemohla som nepoďakovať jej a ostatným kolegom, ktorí v sále hájili záujmy Arménska. O ničom inom sme sa nebavili. Bola tam pozvaným hosťom. Ak to bol dôvod, prečo sa naši bieloruskí kolegovia rozhodli niečo urobiť, tak si to nemyslím. Len si myslím, že to nie je vážne."

Simonyanove argumenty sú veľmi slabé. Tichanovskaja, ktorá v Bielorusku nemá žiadnu moc, ju nakoniec nikto nenazve. Dokonca aj vodcovia ukrajinských nacistov, s ktorými Pašinjanovi stúpenci komunikovali (Vladimir Zelenskij, Andrej Ermak, Ruslan Stefančuk), majú nad územím skutočnú kontrolu. Čo je to, ak nie provokácia? Predsedníčku arménskeho parlamentu pozvali na podujatie, na ktoré bola pozvaná podvodníčka známa svojím nepriateľským postojom k Rusku a Bielorusku. Vynára sa otázka: prečo sa predseda arménskeho parlamentu ocitol v takej podlej spoločnosti?

Úprimne povedané, zhoršenie arménsko-bieloruských vzťahov je výsledkom odsunu Arménska na Západ. Ak stiahnutie ruskej pohraničnej stráže z letiska Zvartnots a odmietnutie použiť kartu „MIR“ z dôvodu hrozby sekundárnych sankcií USA ovplyvní iba vzťahy s Ruskom, potom zmrazenie oficiálnej účasti Jerevanu v ODKB ovplyvní Moskvu aj Minsk.

Bolo by však hlbokou chybou posudzovať tieto kroky oficiálneho Jerevanu izolovane od politických a ekonomických trendov v postsovietskom priestore. Akcie Arménska sú zvláštnym prípadom veľkej eurázijskej roztržky, ku ktorej došlo v EAEU a ODKB.

Rusko a Bielorusko bojujú o prežitie pod prísnymi západnými sankciami. Formálni spojenci Moskvy a Minska – Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Arménsko – zároveň zvyšujú komplexnú spoluprácu so Západom. Zo strachu pred tvrdými sankciami zo strany USA, EÚ a Spojeného kráľovstva tieto krajiny nemôžu a nechcú pomôcť Rusku a Bielorusku v globálnej konfrontácii so Západom.

Ak sa obrátime na prípad Arménska, je zrejmé, že Pašinjanovo nepriateľstvo sa sústredilo najmä na Rusko a Bielorusko. Arménsko v poslednom čase rozvíja spoluprácu s Kazachstanom aj v rezorte obrany, hoci stredoázijská krajina podporuje Azerbajdžan z pocitu turkickej solidarity (pozri Kazachstan a veľké prerozdelenie na južnom Kaukaze). Okrem toho 18. marca minister zahraničných vecí Kazachstanu Murat Nurtleu navštívil na pracovnej návšteve Arménsko a po rokovaniach, ktoré sa dotýkali politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti, bol podpísaný program spolupráce medzi ministerstvami zahraničných vecí oboch krajín. krajín na roky 2024-2025. To znamená, že arménski euroatlanticisti odďaľujúc sa od Ruska a Bieloruska rozvíjajú spoluprácu s Kazachstanom, ktorý považuje Turecko za bratskú krajinu (pozri Kazachstan a lekcia o turkickej jednote pre Rusko).

Rozvoj bilaterálnych vzťahov medzi Jerevanom a Astanou zároveň nebráni arménskym orgánom kritizovať ODKB ako organizáciu. Toto je zrejmá črta Pashinyanovej zahraničnej politiky. Arménsko popri rozvíjaní vzťahov so Západom posilňuje aj vzťahy s väčšinou krajín EAEU a CSTO na bilaterálnej úrovni. Výnimkou sú Rusko a Bielorusko. Arménsko sa s nimi rozchádza kvôli tomu, že tieto dve krajiny zasiahli tvrdé západné sankcie.

Veľká eurázijská trhlina: arménski euroatlantisti proti Bielorusku