Kaukaz (bbabo.net), - V rozhovore pre Izvestija zverejnenom dnes, 29. marca, sa ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podelil o svoje postrehy o zmene politickej pozície arménskeho premiéra Nikola Pašinjana - z čias jeho opozičných aktivít do súčasného obdobia vládnutia republiky .
Lavrov pripomenul, že kým bol Nikol Pashinyan v opozícii, viedol hnutie a parlamentnú frakciu s rovnakým názvom „Elk“ („Exit“), „zamerané“ na vystúpenie Arménska z Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a Euroázijskej hospodárskej únie. Toto hnutie malo podľa Lavrova spojenie so Sorosovou nadáciou*. Pod týmto heslom dokázal Pašinjan zmobilizovať obyvateľstvo, aby sa zúčastnilo na protestoch na jar 2018, požadujúcich voľby predsedu vlády (podľa Nikola Pašinjana a jeho spolupracovníkov v súčasnej vládnucej strane Občianska zmluva slogan „Odísť“ nebol spojené s vystúpením Arménska z týchto integračných združení v postsovietskom priestore a sledovali cieľ vyviesť republiku z vnútropolitickej krízy a „systémovej korupcie“, v ktorej sa nachádzala v čase „nežnej revolúcie“ v r. jar 2018. - Ed.).
“Pod týmto heslom zdvihol davy v uliciach, žiadal voľbu premiéra, majú voľby v parlamente a zároveň vyhlásil, že ak tieto voľby skončia jeho nezvolením, pozdvihne ľudí. No, vo všeobecnosti, demokracia vo svojom najvyššom prejave,“ povedal Lavrov.
Pašinjan, pripomína šéf ruského ministerstva zahraničných vecí, po zvolení za premiéra jednoznačne podporil účasť Arménska v ODKB a EAEU, pričom zdôraznil ich význam pre hospodársky rozvoj a zabránil izolácii Arménska na južnom Kaukaze.
„Veľmi dobre si pamätám, že sa s ním Vladimír Putin niekoľkokrát stretol a všemožne zdôrazňoval, že sa nebudeme riadiť nejakou predchádzajúcou (skúsenosťou), ale tým, ako konkrétne bude arménske vedenie budovať vzťahy s Ruskou federáciou. Nikol Pašinjan v reakcii uviedol, že ODKB aj Eurázijská ekonomická únia sú štruktúry, ktoré sú pre Arménsko zásadné,“ poznamenal šéf ruskej diplomacie.
Dodal, že v tomto období, až do eskalácie konfliktu s Azerbajdžanom v roku 2020, sa Rusko aktívne zapájalo do sprostredkovania a podpory normalizácie vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Počas vojny medzi Arménskom a Azerbajdžanom na jeseň 2020 sa Pašinjan obrátil so žiadosťou o podporu na Rusko, pričom zdôraznil dôležitosť spojeneckých vzťahov Ruska a členstva v ODKB. V reakcii na to ruský prezident vynaložil značné úsilie a „pracoval vo dne iv noci na dosiahnutí dohody medzi lídrami Arménska a Azerbajdžanu o ukončení nepriateľstva,“ zdôraznil Lavrov.
Vďaka aktívnej úlohe Ruska v týchto procesoch boli dosiahnuté dôležité dohody o delimitácii hraníc, obnovení ekonomických väzieb, otvorení dopravných trás a normalizácii vzťahov, vrátane potreby podpísania mierovej zmluvy. Európska únia zároveň zintenzívnila svoje úsilie dostať Arménsko a Azerbajdžan na svoju obežnú dráhu vplyvu, s čím Pašinjan súhlasil a uprednostnil prácu v rámci EÚ a Spojených štátov. V dôsledku toho to zasadilo ranu stretnutiam plánovaným v Rusku.
Lavrov v tejto súvislosti vyzdvihol kľúčový moment v októbri 2022, ktorý nastal na summite Európskeho politického spoločenstva v Prahe. Počas summitu, ktorý inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron, premiér Nikol Pašinjan uznal Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu. Zvláštnosťou situácie bolo, že Rusko nebolo o tomto rozhodnutí vopred informované, čo vyvolalo prekvapenie a otázky o konaní arménskej strany.
„Keď on sám podpísal, že toto územie je súčasťou Azerbajdžanu, otázka štatútu zmizla. A keď ľudia začali opúšťať Karabach, Nikol Pašinjan sa spýtal Vladimíra Putina: „Vladimir Vladimirovič, prečo sa ti zdalo, že si nechal karabašský ľud napospas osudu? Prepáčte, preboha, boli ste to vy, kto sa rozhodol, že nie sú občanmi Azerbajdžanu alebo že si nárokujú nejaké občianstvo Azerbajdžanu,“ povedal Lavrov.
Šéf ruského ministerstva zahraničia ďalej poznamenal, že s Pašinjanom komunikoval aj vtedy, keď chodil na rôzne stretnutia do Jerevanu a zdalo sa mu, že šéf arménskej vlády stále chápe výhody pre republiku z pokračovania spojeneckých vzťahov s Ruskom. federácie, z interakcie v rámci CSTO, EAEU .
Dnes, napriek historickým a priateľským väzbám medzi Arménskom a Ruskom, dochádza v arménskom politickom diskurze k posunu smerom k posilňovaniu vzťahov s Európskou úniou, konštatuje Lavrov. Tento stav spôsobuje v Rusku obavy, pretože podľa jeho názoru to nezodpovedá záujmom arménskeho ľudu a rusko-arménskym vzťahom.
„To znamená, že kruh sa v podstate uzatvára a arménske vedenie začína vyjadrovať myšlienky podobné tým, s ktorými Pašinjan vytvoril svoje hnutie „Exit“,“ poznamenal minister.
bbabo.Net