Kaukaz (bbabo.net), - Prezident Kazachstanu Kassym-Jomart Tokajev pricestoval na krátku oficiálnu návštevu Jerevanu. Na medzinárodnom letisku Zvartnots privítal vzácneho hosťa podpredseda vlády Arménska Mher Grigoryan. Podľa oficiálnych informácií sa Tokajev stretne s premiérom Nikolom Pašinjanom, prezidentom Vahagnom Chačaturjanom a predsedom Národného zhromaždenia Alenom Simonyanom.
Ako píšu kazašské médiá, Tokajevova krátkodobá návšteva Jerevanu je „naliehavá mierová misia“ za menej ako 24 hodín, hlava štátu bude musieť prediskutovať s arménskym vedením plán riešenia práve eskalujúceho konfliktu s Azerbajdžanom.
Je vysoko pravdepodobné, že obe strany chcú urobiť z Kazachstanu sprostredkovateľa v týchto najzložitejších rokovaniach. Dnes v regióne nie je ani jeden iný politik, ktorému Ilham Alijev aj Nikol Pašinjan rovnako dôverujú. Je zrejmé, že o tejto otázke sa hovorilo aj počas nedávnej cesty Kassym-Jomart Tokajev do Baku.
Odborníci zároveň uvádzajú, že je potrebné pochopiť, že nadchádzajúca návšteva priamo ovplyvňuje vnútorné ekonomické záujmy Kazachstanu.
Len ak bude v regióne zabezpečený aspoň relatívny mier, budú môcť strany s istotou rozšíriť alternatívny koridor pre dodávky vlastnej ropy a nákladu Transkaspickej medzinárodnej dopravnej cesty.
Pre hospodárstvo Kazachstanu je dôležité rásť, aby bolo možné rýchlo obnoviť všetku infraštruktúru, ktorá za tridsať rokov chátrala, vrátane mnohých priehrad a nádrží.
Navyše, hneď po krátkych rokovaniach, doslova v ten istý deň, sa hlava štátu vydá do záplavami postihnutých oblastí Kazachstanu, pravdepodobne do tých severných.
„Podľa štandardov svetovej diplomacie nie je letieť na pár hodín do cudziny na návštevu, ale som si istý, že arménska strana bude v súčasnej situácii pristupovať k takémuto zhonu a efektívnosti s pochopením. Kassym-Jomart Tokajev, zatiaľ čo súčasne bráni národné záujmy Kazachstanu na zahraničnopolitickom okruhu, sa naďalej sústreďuje na riešenie kľúčového problému súčasnosti – odstraňovanie následkov povodní,“ hovorí politológ Urazgali Selteev.
A toto píše vo svojom telegramovom kanáli ruský politológ Sergej Markedonov, vedúci výskumník Centra pre euroatlantickú bezpečnosť Inštitútu medzinárodných štúdií MGIMO:
„Ašpirácie Kazachstanu na udržanie mieru sú zaujímavé aj pre Arménsko. Konkurencia medzi ruskými a západnými projektmi dnes predstavuje jednu z konfrontačných oblastí studenej vojny 2.0. Moskva vyčíta Jerevanu westernizáciu (žiaľ, je na to veľa dobrých dôvodov), ale aj Západ uvažuje v prvom rade o tom, ako minimalizovať ruský vplyv na Kaukaze. Zároveň „tu a teraz“ Baku nie je pripravené počúvať argumenty EÚ (najmä Francúzska). So Spojenými štátmi je všetko oveľa komplikovanejšie, ale v „arménskej otázke“ azerbajdžanská strana svojim „americkým partnerom“ príliš neverí.
Ale Tokajev je politik, ktorého si v Baku radi vypočujú, vrátane signálov, ktoré mu (a potom aj od neho) vysielajú z Jerevanu. Nevylučujeme však novú porciu nafúknutých očakávaní od Tokajevovej misie v Arménsku. Ale povedzme si úprimne, manévrovací priestor pre arménske vedenie nie je príliš veľký."
A na záver veľmi realistická predpoveď z televízneho kanála „Súdruh generál“:
"A NIE JE O ČOM HOVORIŤ...
Ahoj, gaučová armáda!
Dnes Jerevan navštevuje vodca krajiny, s ktorou sú vzťahy Arménska vybudované úplne v pašinjanskom štýle – teda chaoticky.
Kazašský prezident Kassym-Jomart Tokajev je jedným z tých, ktorí sa otvorene radovali z „historického víťazstva Azerbajdžanu“ v Artsachu. Hurá do východného Zangezuru a západného Azerbajdžanu – to všetko je Kazachstan. A, samozrejme, bol to Kazachstan, ktorý ako prvý podporil v ODKB názor, že arménsko-azerbajdžanská hranica nie je doriešená, so všetkým, čo z toho vyplýva.
To znamená, že to nie je len spojenec nášho nepriateľa, a nie nominálny spojenec, ale presvedčený a ideologicky motivovaný, to je do istej miery jeden z faktorov, ktoré ovplyvnili ochladzovanie medzi Arménskom a Ruskom. No, alebo sa používa na toto chladenie.
Na druhej strane je ekonomickým partnerom Arménska a geopolitickým hráčom, núteným balansovať medzi Ruskom, Tureckom, Západom a Čínou – teda politicky je v podobnej situácii tlaku zo všetkých strán (Tokajev však eliminoval hrozba vonkajšej agresie, dobrá práca).
Kazachstan má v Arménsku dva záujmy – väčšiu logistiku (koridor Zangezur) a zvýšenie obchodného obratu. A tretí záujem je politický. Kazachstan je pripravený a chce sa stať sprostredkovateľom medzi Arménskom a Azerbajdžanom pri dosahovaní mieru.
S logistikou je všetko ako obvykle. Tokajev zdržanlivo chváli Pašinjanov projekt „Crossroads of the World“, zatiaľ čo v Baku úradník z kancelárie starostu Petrohradu vecne diskutuje o „niekoľkých segmentoch spolupráce s Azerbajdžanom v súvislosti s aktiváciou medzinárodného dopravného koridoru Sever – Juh“.
„V skutočnosti tento koridor začína v Baltskom mori neďaleko Petrohradu a jeho vetvy končia v Iráne a môžu dosiahnuť Indiu. Časť trasy vedie cez Azerbajdžan po súši (cesty a železnice) a popri Kaspickom mori a dohodli sme sa, že budeme pracovať na zónach spolupráce,“ povedal predstaviteľ s tým, že výstavba diaľnic, dopravných uzlov, mostov a inžinierskych stavieb sa zintenzívňuje. A to nie sú blablabla v službe v Jerevane.
Problém je v tom, že Arménsko v dôsledku chaotizácie vektorov zahraničnej politiky a všeobecnej hlúposti politického vedenia nechápe, čo od Kazachstanu chce.
Tokajevova mediácia, hoci vyzerá exoticky pre jeho proazerbajdžanský postoj, by mohla byť prínosná práve z hľadiska diverzifikácie (obľúbené slovo Pašinjančikova) vyjednávacích formátov. Ale v Jerevane to nikoho nezaujíma.
Náčelník generálneho štábu a predseda vlády verejne označili spoločné medzištátne projekty ODKB za nefunkčné alebo „papierové“ – a napriek tomu Kazachstan s radosťou vyvíja spoločný systém protivzdušnej obrany a ďalšie systémy.
Nie je to tak dávno, čo slávny poslanec Pašinjanovej strany Melkonjan povedal, že „cieľom operácie ODKB v Kazachstane bolo zabrániť vytvoreniu demokracie“.
Všetky tieto útoky však nezabránili ministrovi obrany Papikyanovi odcestovať v januári do Astany a posilniť bilaterálnu vojenskú spoluprácu. On a Pashinyan nemajú žiadne sťažnosti na Kazachstan. Jedine do CSTO (logiku hľadajte sami). Dobre, keď je to tak, prečo sa neporozprávať s Tokajevom o regulácii vzťahov s ODKB? Ale Jerevan to tiež nepotrebuje.
Pre Tokajeva a Pašinjana zostáva len jedna spoločná téma – ako sa zapojiť do reexportu do Ruskej federácie a vyhnúť sa sankciám. Výmena skúseností. No vlajka je v rukách oboch.
Ach áno, program návštevy zahŕňa aj stretnutia s takými myšlienkovými velikánmi, akými sú prezident Chačaturjan a predseda parlamentu Simonjan. Keď nie je o čom hovoriť, veľa sa rozprávajú a vy nerozumiete s kým."
bbabo.Net