Desaťtisíce Palestínčanov nemajú legálny pobyt, čo prakticky znemožňuje cestovanie; no čoskoro získa viac ako 3 200 obyvateľov Gazy svoj národný preukaz

Khader al-Najjar nemohol opustiť pásmo Gazy, odkedy sa pred 25 rokmi vrátil na palestínske územie, a to ani vyhľadať lekársku pomoc pre ochorenie chrbtice či rozlúčiť sa so svojou matkou, ktorá minulý rok zomrela v Jordánsku.

Dôvod: Izrael odmietol povoliť Palestínskej samospráve vydať mu občiansky preukaz. Vďaka tomu bolo prakticky nemožné odísť ešte predtým, ako Izrael a Egypt uvalili blokádu, keď v roku 2007 ovládlo Gazu teroristická skupina Hamas.

V posledných mesiacoch Izrael schválil pobyt pre tisícky Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu a v Gaze v snahe zmierniť napätie a zároveň si zachovať desaťročia trvajúcu kontrolu nad životmi viac ako 4,5 milióna Palestínčanov.

„Moje utrpenie bolo obrovské,“ povedal 62-ročný tesár al-Najjar, ktorý opísal „nočnú moru“ sériu neúspešných pokusov získať povolenia na opustenie malého pobrežného územia. Teraz je medzi viac ako 3200 Palestínčanmi v Gaze, ktorí čoskoro získajú občiansky preukaz.

To mu uľahčí cestovanie, no stále sa bude musieť pohybovať v spleti byrokratických prekážok spojených s blokádou. Izrael tvrdí, že obmedzenia sú potrebné na obmedzenie vojenských aktivít Hamasu, zatiaľ čo organizácie na ochranu ľudských práv považujú blokádu za formu kolektívneho trestu pre 2 milióny Palestínčanov v Gaze.

Izrael stiahol vojakov a osadníkov z Gazy v roku 2005 a Hamas o dva roky neskôr vytlačil palestínske jednotky. Izrael však stále kontroluje palestínsky register obyvateľstva, počítačovú databázu mien a identifikačných čísel. Palestínčania a veľká časť medzinárodného spoločenstva považujú Gazu za okupované územie, čo je označenie, ktoré Izrael spochybňuje.

Palestínčania čakajú, kým dostanú svoje oficiálne listy z registra obyvateľstva na úrade pre občianske záležitosti v meste Gaza, 3. januára 2022. (AP Photo/ Khalil Hamra) Odhaduje sa, že desaťtisíce Palestínčanov nemajú legálny pobyt, čo prakticky znemožňuje prechod medzi hranice alebo dokonca izraelské vojenské kontrolné stanovištia roztrúsené po celom Západnom brehu Jordánu. Väčšinou ide o ľudí, ktorí sa vrátili na územie po pobyte v zahraničí a Izrael ich odmietol zapísať do registra.

Ahed Hamada, vysoký predstaviteľ ministerstva vnútra riadeného Hamasom, hovorí, že len v Gaze žije viac ako 30 000 obyvateľov bez statusu.

Izrael súhlasil s udelením pobytu približne 13 500 Palestínčanom, čo prezentoval ako gesto dobrej vôle po nedávnych stretnutiach medzi ministrom obrany Bennym Gantzom a prezidentom palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom. Ide o prvú dávku od stroskotania mierových rozhovorov pred viac ako desiatimi rokmi.

Súčasná izraelská vláda, ktorá pozostáva zo strán, ktoré podporujú a sú proti palestínskej štátnosti, vylúčila akékoľvek veľké iniciatívy na vyriešenie konfliktu, uviedla však, že chce zlepšiť životné podmienky na týchto územiach. Chce tiež podporiť čoraz nepopulárnejšiu Palestinskú samosprávu, ktorá spravuje časti Západného brehu a koordinuje bezpečnosť s Izraelom.

Vo vyhlásení po stretnutí s Abbásom sa Ganc zaviazal pokračovať v „opatreniach na budovanie dôvery v ekonomických a civilných oblastiach“.

Palestínčania v Gaze sa radovali a tancovali, keď sa zoraďovali, aby dostali listy od orgánu Palestínskej samosprávy pre občianske záležitosti, ktoré im umožnia požiadať o občianske preukazy a pasy. Niektorí ronili slzy radosti, iní sa rozrušene pozerali, keď sa dozvedeli, že nie sú na zozname.

Palestínčania čakajú, kým dostanú svoje oficiálne schválené registračné listy na úrade pre občianske záležitosti v meste Gaza 3. januára 2022. (AP Photo/ Khalil Hamra) Hamas, ktorý viedol štyri vojny s Izraelom – naposledy v máji – kritizoval Abbas- Gantz na stretnutiach a povedal, že sa „odchyľujú od národného ducha“ palestínskeho ľudu.

Otázka pobytu sa datuje do roku 1967, keď Izrael vo vojne so susednými arabskými štátmi ovládol východný Jeruzalem, Západný breh Jordánu a Gazu. Palestínčania chcú, aby tieto tri územia vytvorili spolu s Izraelom ich budúci štát.

Izrael vykonal sčítanie obyvateľstva tri mesiace po vojne a zaregistroval iba fyzicky prítomných Palestínčanov. Izrael neskôr povolil niektorým bez právneho postavenia navštíviť rodinu na základe povolenia. Mnoho Palestínčanov sa po dohodách z Oslo v 90. rokoch vrátilo a prekročili povolenú dĺžku v nádeji, že ich postavenie bude vyriešené konečnou mierovou dohodou, ktorá sa nikdy neuskutočnila. Zjednotenie rodín sa z veľkej časti zastavilo po vypuknutí druhej intifády alebo palestínskeho povstania v roku 2000.

Palestínčania majú tiež do značnej miery zakázané sťahovať sa z Gazy na Západný breh. Najnovšie povolenia udeľujú pobyt na Západnom brehu asi 2 800 Palestínčanom, ktorí sa tam presťahovali z Gazy pred rokom 2007 a ktorým hrozila deportácia.Gisha, izraelská skupina na ochranu práv, ktorá obhajuje slobodu pohybu, hovorí, že prezentovaním rozšírenia pobytu ako gesta dobrej vôle Izrael iba pretvára niečo, čo je povinný urobiť podľa medzinárodného práva.

"Je to určitým spôsobom začiatok, ale celý tento problém bol spôsobený prísnou politikou Izraela voči okupovaným Palestínčanom," povedala Miriam Marmur, hovorkyňa Gisha. "Samozrejme, že sú tisíce tých, ktorí zostávajú bez štatútu, a milióny tých, ktoré stále podliehajú režimu povolení."

Palestínsky zamestnanec pre občianske záležitosti hľadá meno medzi listami oficiálne schválenými Izraelom vo svojej kancelárii v meste Gaza 3. januára 2022. (AP Photo/ Khalil Hamra) Al-Najjar, ktorý žil v Jordánsku predtým, ako sa presťahoval do Gazy, bol jeden z tých šťastných. Tento mesiac jemu, jeho žene a ich štyrom deťom bol udelený pobyt. „Vďaka Bohu, teraz môžem ísť navštíviť svoje sestry a rodinu (v Jordánsku), keď máme pasy,“ povedal.

Cudzinci – väčšinou Palestínčania narodení v iných krajinách – ktorí sa zosobášili s Palestínčanmi na týchto územiach, sa ocitli v podobnej situácii.

Tareq Hamada povedal, že stále čaká na získanie trvalého pobytu pre svoju manželku, Palestínčanku, ktorá sa do Gazy presťahovala z Kuvajtu v roku 1997. Povedal, že celý život snívala o moslimskej púti do Mekky, no nepodarilo sa jej to.

Fayeq al-Najjar, Khaderov vzdialený príbuzný, sa v roku 2008 pokúsil vrátiť do Gazy z Líbye, ale Egypt ho odmietol, pretože nemal občiansky preukaz. Namiesto toho sa vkradol cez pašerácke tunely na egyptských hraniciach, ktoré boli odvtedy z veľkej časti zničené. Požiadal o ID, ale nevie, či mu ho pridelia.

„Mám sestry v Egypte, ktoré by som chcel navštíviť,“ povedal. „Mám 60 rokov, kedy dostanem občiansky preukaz? Keď som na prahu smrti?"

bbabo.Net