Medzinárodný tím astronómov objavil v blízkosti bieleho trpaslíka WD1054-226 prstenec planetárneho odpadu, ktorý zahŕňa nebeské telesá veľkosti aspoň Mesiaca. Výskumníci nevylučujú možnosť prítomnosti väčších planét, navyše v potenciálne obývateľnej zóne, kde sa môže nachádzať tekutá voda a život. Zodpovedajúci článok bol publikovaný v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Bieli trpaslíci sú vyhorené zvyšky malých hviezd, ako je Slnko, ktoré spálili všetko svoje vodíkové palivo, prešli štádiom červeného obra a zmenšili sa na veľmi malé veľkosti, pričom naďalej svietia v dôsledku zvyškového tepla. Predpokladá sa, že v ich bezprostrednej blízkosti by nemali byť žiadne planéty, pretože ich pohltila napučaná hviezda, ktorá nejaký čas zostala v štádiu červeného obra, a potom zhodila svoje vonkajšie obaly. Pri pozorovaní bieleho trpaslíka WD1054-226 však astronómovia zistili poklesy vo svetle, ktoré vyžaruje, čo zodpovedá 65 oblakom planetárneho odpadu rovnomerne rozmiestnených na obežnej dráhe, ktoré okolo hviezdy urobili revolúciu za 25 hodín. Vedci dospeli k záveru, že podobné usporiadanie týchto štruktúr, ktoré každých 23 minút stlmí svetlo hviezdy, naznačuje, že ich pohyb je synchronizovaný s pohybom neviditeľnej planéty.
„Astronómovia prvýkrát objavili planetárne teleso v obývateľnej zóne bieleho trpaslíka,“ povedal hlavný autor štúdie Jay Farihy, profesor na University College London. "Štruktúry veľkosti mesiaca, ktoré sme študovali, sú s najväčšou pravdepodobnosťou zhluky hornín a prachu alebo nejaký druh telies podobných kométe, a nie bežné sférické planéty." Prísna pravidelnosť ich pohybu zostáva záhadou, ktorú momentálne nevieme jednoznačne rozlúštiť. Zaujímavou možnosťou je, že tieto telesá je možné udržať na takejto obežnej dráhe vďaka gravitačnému vplyvu blízkej planéty. Bez takéhoto vplyvu by trenie medzi malými časticami a kolízie medzi väčšími úlomkami spôsobilo, že by sa tieto štruktúry na obežnej dráhe jednoducho rozptýlili. Podobný obraz je pozorovaný na obežných dráhach Neptúna a Saturna, kde pastierske satelity stabilizujú prstencové štruktúry obrovských planét.
Prítomnosť planéty v obývateľnej zóne v blízkosti bieleho trpaslíka možno ďalej potvrdiť porovnaním počítačových modelov so skutočnými pozorovaniami hviezdy a trosiek na obežnej dráhe okolo nej. Takáto oblasť v blízkosti bieleho trpaslíka by mohla potenciálne zostať obývateľná dve miliardy rokov, vrátane najmenej jednej miliardy rokov v budúcnosti. A keďže viac ako 95 % všetkých hviezd sa nakoniec stane bielymi trpaslíkmi a Slnko sa o pár miliárd rokov zmení na bieleho trpaslíka, tieto štúdie nám umožňujú nahliadnuť aj do budúcnosti slnečnej sústavy.
bbabo.Net