Neandertálci sa prvýkrát objavili v Európe pred 400 000 rokmi. Súčasná teória naznačuje, že tento druh vyhynul asi pred 40 000 rokmi, presne v čase, keď Homo sapiens prišiel z Afriky na kontinent.
Zaujímavá nová štúdia naznačuje, že náš druh mohol prísť oveľa skôr a koexistovať s neandertálcami viac ako 10 000 rokov predtým, než vyhynuli.
Profesor Chris Stringer z Prírodovedného múzea v Londýne tvrdí, že tieto výsledky podkopávajú súčasný názor, že ľudia rýchlo predbehli neandertálcov.
Moderní ľudia podľa neho neovládli planétu zo dňa na deň. V rozhovore pre BBC povedal, že "niekedy mali výhodu neandertálci, inokedy moderní ľudia, takže to bolo jemnejšie vyvážené."
Počas vykopávok v Grotte Mandrin vo Francúzsku našli archeológovia fosílie v niekoľkých vrstvách. Keď kopali hlbšie, mohli vidieť viac späť v čase. Pozostatky neandertálcov sa našli v najnižších vrstvách, ktoré sa datujú pred 20 000 rokmi.
Na ich prekvapenie však našli aj zub moderného ľudského dieťaťa vo vrstve starej viac ako 54 000 rokov. Okrem toho našli aj kamenné nástroje, ktoré podľa všetkého nepochádzali od neandertálcov.
Zdroj obrázkov: Science.org
Na základe dôkazov táto raná skupina ľudí žila na mieste asi 2000 rokov, potom bolo opustené. Po niekoľkých tisíckach rokov sa neandertálci vracajú a obsadzujú toto miesto, až kým sa pred asi 44 000 rokmi nevrátia moderní ľudia.
''Máme tento príliv a odliv,'' hovorí Prof Stringer. ''Moderní ľudia sa objavia nakrátko, potom je tu medzera, kde ich klíma možno práve ukončila a potom sa neandertálci opäť vrátia.''
Ďalším dôležitým objavom bola súvislosť medzi kamennými nástrojmi a zubami moderného dieťaťa nájdenými v tej istej vrstve. V minulosti sa podobné nástroje našli aj na iných miestach vrátane údolia Rhony a Libanonu, no vedci nevedeli, aké druhy ľudí ich vyrobili.
Niektoré z menších nástrojov objavených na mieste mohli byť podľa niektorých výskumníkov hroty šípov. Tento objav naznačuje, že raní novovekí ľudia pred 54 000 rokmi používali pokročilé zbrane, luky a šípy, aby porazili neandertálcov. Ak sa to potvrdí, môže to byť veľký objav. Aj keby to tak však bolo, bola by to len dočasná výhoda, keďže sa neandertálci vrátili.
Zdroj obrázkov: Science.org
Vynára sa otázka, či to nebol náš druh, ktorý ich okamžite vyhubil, čo nám dáva výhodu z dlhodobého hľadiska?
Vedci predložili mnoho teórií: naša schopnosť vytvárať umenie, jazyk a možno aj lepší mozog. Profesor Stringer verí, že to bolo preto, že sme boli organizovanejší. Vytváranie sietí bolo lepšie, sociálne skupiny boli väčšie, poznatky sa lepšie uchovávali a stavali sme na tom, povedal.
Profesor Stringer verí, že myšlienka dlhodobej interakcie medzi ľuďmi a neandertálcami je v súlade so zistením z roku 2010, že moderní ľudia majú určitú neandertálsku DNA. To naznačuje, že tieto dva druhy sa krížili.
Či si partnerky pokojne vymenili, alebo si uchmatli inú samičku, nevieme. Mohli si adoptovať osirelé neandertálske deti, povedal.
Poukázal na to, že je možné, že sa všetky tieto veci stali, ale budeme sa môcť dozvedieť viac o tom, čo sa stalo na konci neandertálskej éry, keď sa nájde viac DNA.
bbabo.Net