V ľudskom mozgu sa pri výbere významu pre nejednoznačné slovo spúšťajú mechanizmy potláčania pamäti, ktoré pomáhajú vytlačiť z vedomia významy, ktoré nezodpovedajú situácii a zvoliť vhodnú možnosť. K tomuto záveru dospeli vedci z Inštitútu kognitívnych štúdií sv. N. P. Bekhtereva počas experimentu, na ktorom sa zúčastnilo 48 dobrovoľníkov – 28 žien a 20 mužov, informovalo ministerstvo školstva a vedy.
Každý z účastníkov bol požiadaný, aby vykonal špeciálnu úlohu: vložiť chýbajúce písmená do fráz „prídavné meno + podstatné meno“, napríklad „s_hoe _ino“. Prídavné meno bolo zároveň možné doplniť vždy len jedným spôsobom („suché“) a pri podstatných menách sa najčastejšie vyžadovalo zvoliť jednu z viacerých možností („víno“ alebo „kino“). Celkovo museli účastníci doplniť 96 slovných spojení.
Podľa Tatiany Černigovskej, riaditeľky Inštitútu pre kognitívny výskum na Petrohradskej univerzite, vedci počas úloh zaznamenávali funkčnú aktivitu mozgu subjektov. „Bola na to použitá metóda funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Môže sa použiť na získanie informácií nielen o inklúzii alebo deaktivácii mozgových štruktúr pri poskytovaní skúmanej činnosti, ale aj na identifikáciu ich systémovej aktivity. Technika fMRI navyše umožňuje registrovať mozgovú aktivitu práve v momente, keď dôjde k voľbe významu polysémantického slova, čo v rámci čisto psychologických alebo psycholingvistických štúdií nebolo možné,“ poznamenal profesor.
V dôsledku experimentu vedci zistili, že v situáciách, keď človek čelil nejednoznačným informáciám a uvedomil si jeden z možných významov slova, fungovali v jeho mozgu mechanizmy na potlačenie pamäti. Po prvé, aktivita hipokampu, štruktúry, ktorá je zodpovedná za zapamätanie a riadi obsah nášho vedomia, sa znížila. V rovnakom čase bol hipokampus „vypnutý“ zo systémovej interakcie s inými mozgovými štruktúrami. Z tohto dôvodu boli nevybrané hodnoty na chvíľu automaticky „vymazané“ z vedomia účastníkov. To im umožnilo rozhodnúť sa v prospech zostávajúcej možnosti a vyriešiť situáciu nejednoznačnosti.
„Výsledky tohto projektu sú základnými poznatkami o princípoch ľudského mozgu, o ľudskom správaní, jeho pamäti, pozornosti a princípoch spracovania informácií. Tieto údaje možno použiť vo veľkom množstve oblastí použitia, kde je dôležitá otázka adekvátneho spracovania informácií a rozhodovania, a to aj v stave stresu,“ vysvetlila Chernigovskaya.
Štúdia podľa nej pomôže pochopiť aj to, ako sa človek ako celok zvláda orientovať v súčasnej realite.
bbabo.Net