Azerbajdžan (bbabo.net), - Berlín, 18. februára
Veda už mnoho storočí zaujíma jedno z ústredných miest v živote nemeckej spoločnosti. Nemeckí vedci už od raného stredoveku písali zlaté stránky svetovej vedy svojimi výnimočnými objavmi. prináša prehľad úspechov vo vede, ktoré získala prvá ekonomika Európskej únie – Nemecko a princípy činnosti vedeckých inštitúcií v tejto krajine.
Nemecko je spolkový štát. Ako mnohé iné inštitúcie spoločnosti, aj veda v krajine s takýmto politickým systémom je akási „federalizovaná“. Teda decentralizovane. A v dôsledku toho v dnešnom Nemecku na rozdiel od mnohých iných štátov vrátane členov EÚ neexistuje centralizovaná akadémia vied. Celkovo je tu sedem rôznych akadémií. Každý z nich má svoje vlastné charakteristiky – štrukturálne aj v oblastiach výskumu. Ale všetkých sedem akadémií spája spojenectvo s centrom v Mainzi pri Frankfurte nad Mohanom a so spoločným hlavným cieľom – starostlivosťou o rozvoj vedy s osobitnou pozornosťou a podporou interdisciplinárnej vedeckej spolupráce.
Ďalší dôvod, prečo sa Nemci rozhodli ísť cestou akejsi „federalizácie“ vedy, siaha až do histórie. Nemecko sa totiž prvýkrát zjednotilo (t.j. ak nerátame zjednotenie NSR a NDR v 90. rokoch) v 19. storočí, keď v minulosti zostalo samostatné Sasko, Prusko, Bavorsko atď.
Aké akadémie sú súčasťou únie?
Ide o Bavorskú akadémiu vied v Mníchove, založenú v roku 1759, Akadémiu vied Berlín-Brandenburg (založená v roku 1992), Akadémiu vied Severného Porýnia-Vestfálska v Düsseldorfe (založenú v roku 1970), Akadémiu vied v r. Heidelberg (1763-1803, znovu založená v roku 1909), Akadémia vied v Göttingene (založená 1751), Saská akadémia vied v Lipsku (založená 1846), Akadémia vied a listov v Mainzi (založená 1949 ), Akadémia vied v Hamburgu (založená v roku 2005). Okrem nich v Halle pôsobí Nemecká akadémia prírodných vied Leopoldina, ktorá nie je členom Zväzu akadémií vied Nemecka.
Akadémie vied pôsobiace v krajine nerobia vedecký výskum len pre nejaký „hobby“ či zodpovednosť voči sponzorom, ale robia to s cieľom aplikovať výsledky vo výrobe a spoločnosti, presadiť ich v priemysle, poľnohospodárstve, ako aj v humanitárnom sektore – medicína, školstvo, sociológia.
To sa prejavilo najmä v rokoch pandémie koronavírusov, keď sa od nemeckých vedcov očakávalo, že vytvoria liek proti COVID-19. A Nemci nesklamali. Napríklad americkú spoločnosť Pfizer založili v roku 1849 dvaja nemeckí prisťahovalci Charles Fizer (1824–1906) a jeho bratranec Charles Erhard (1821–1891). A spoločnosť BioNTech, ktorá je spolu so spoločnosťou Pfizer tvorcom jednej z najpopulárnejších vakcín na svete, je úplne nemecká.
Dalo by sa uviesť mnoho ďalších príkladov úspechov nemeckej vedy. Stačí pripomenúť automobilový priemysel, strojárstvo, mechaniku, alternatívne energetické technológie. Vedci vynikli vo všetkých oblastiach, no odborníkov z rôznych oblastí spája spoločná úloha – všetci pôsobia ako sprostredkovatelia medzi vedou a spoločnosťou a prispievajú aj k medzinárodnej vedeckej spolupráci.
Pokiaľ ide o financovanie nemeckých akadémií vied, to sa uskutočňuje z rozpočtových prostriedkov spolkových krajín. A ako taký, rozpočet každej akadémie sa líši a závisí od vedeckej stratégie a cieľov pre každý finančný rok.
Počet riadnych členov a korešpondujúcich členov v Nemecku je 1400.
Krajina dala svetu 111 nositeľov Nobelovej ceny, z toho 96 vedcov v základných vedách. Deväť laureátov je za literatúru a ďalších 6 dostalo Nobelovu cenu za mier. Väčšina laureátov sú fyzici, biológovia, chemici a lekári.
bbabo.Net