Za posledných pár mesiacov sme boli svedkami dvoch globálnych udalostí, ktoré vyslali silné posolstvá proti diskriminácii a vylúčeniu. Valné zhromaždenie OSN prijalo 13. januára konsenzom kľúčovú rezolúciu proti popieraniu holokaustu, v ktorej sa zasadzuje za dôraznejšie konanie proti takémuto vyvracaniu na medzinárodnej úrovni.

Pár mesiacov predtým, 3. decembra, Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie (Cerd) vydal súbor odporúčaní zameraných na Thajsko v snahe zlepšiť rekord krajiny v tejto kontroverznej otázke.

Potrebné sú však účinné následné opatrenia zahŕňajúce verejný aj súkromný sektor, najmä keď sa niektoré online platformy alebo fóra stávajú ohniskom xenofóbie, diskriminácie a intolerancie.

Čo sa týka holokaustu, existuje dostatok dôkazov, že 6 miliónov Židov zahynulo v dôsledku systematickej nacistickej politiky pred druhou svetovou vojnou aj počas nej. Uskutočnili sa aj vraždy iných skupín, ako sú menšiny a LGBTI osoby, čím sa v tom čase zvýšili hrozné počty ohavných zločinov.

Existuje a bolo s tým spojených veľa globálnych a národných súdnych prípadov, ako sú procesy a odsúdenia nacistických vodcov v Norimburgu tesne po druhej svetovej vojne, a nespočetné množstvo svedkov prehovorilo. Dôkazy potvrdzujúce masové vyvražďovanie Židov a iných zraniteľných skupín obyvateľstva sú nevyvrátiteľné.

Prečo teda svet teraz čelí ďalšiemu kolu popierania holokaustu? Čiastočne je to spôsobené dezinformáciami a dezinformáciami – fenoménom „fake news“, ktorý sa k nám v posledných rokoch vkráda, spojený s pokrokom technológií a digitalizácie a vedený extrémistickými a rasistickými platformami. Objavili sa neonacistické prvky podporované skupinami a presvedčeniami, ktoré sú v rozpore s ľudskými právami a demokraciou.

Minulomesačné uznesenie Valného zhromaždenia je preto včasnou výzvou na účinné opatrenia na boj proti popieraniu holokaustu. Patria sem vzdelávacie programy zamerané na predchádzanie budúcim pokusom o genocídu. Výzvou pre štáty a súkromný sektor, najmä spoločnosti sociálnych médií, je bojovať proti antisemitizmu prostredníctvom skreslených informácií a uľahčiť lepšie informovanie o tomto probléme.

Uznesenie poukazuje na dôležitosť medzinárodnej zmluvy prijatej tesne po druhej svetovej vojne, ktorá má podnietiť štáty k zákazu genocídy. Dohovor o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy vznikol v roku 1948, ale stále čaká na ratifikáciu niektorými členmi ASEAN a inými regiónmi.

Ako tento vývoj rezonuje v Thajsku? Krajina ešte nie je zmluvnou stranou Dohovoru o genocíde, ale musí byť, pretože by to poskytlo impulz pre lepšie vzdelávanie a ďalšie opatrenia na predchádzanie genocíde. Genocída zahŕňa najmä kruté činy, odopieranie základných životných potrieb, ako je jedlo (hladovanie), únosy detí z ich rodín a predchádzanie pôrodom.

Genocída je však skupinovo cielený zločin, ktorý si vyžaduje preukázanie konkrétneho úmyslu proti národnej, etnickej, rasovej a/alebo náboženskej skupine. Thajsko by tiež muselo zahrnúť genocídu ako špecifický trestný čin do nášho trestného práva.

V očakávaní členstva v tomto dohovore môže veľa ľudí zabezpečiť, aby sa nestratili bolestivé lekcie holokaustu. Niektoré vzdelávacie inštitúcie už vyučujú túto časť svetových dejín, ale dá sa zlepšiť v animovanejšej forme v triedach aj mimo nich a aktívnejšie na internete.

Memorializácia, napríklad vo forme materiálov prezentovaných v múzeách, je ďalším prostriedkom, ako osloviť verejnosť. Podporujú sa efektívne multimodálne prezentácie, ktoré stimulujú záujem ľudí, porozumenie, zapamätanie si a empatiu. Pokiaľ ide o sociálne siete, je dôležité, aby platformy odstraňovali xenofóbne a súvisiace materiály, pričom majú na pamäti medzinárodné normy o slobode prejavu a prípustné obmedzenia.

Medzitým výbor Cerd zvážil rekord Thajska, pokiaľ ide o odstránenie rasovej diskriminácie, a vydal 10-stranový súbor odporúčaní pre krajinu, ktoré by mala nasledovať. Vyzvala krajinu, aby prijala osobitný zákon proti diskriminácii na základe farby pleti, kasty a národnosti. Výbor tiež odporučil krajine, aby kriminalizovala prejavy rasovej nenávisti a vzdelávala verejnosť.

Dlhodobá anomália zahŕňa rasové profilovanie prostredníctvom SIM kariet, rozpoznávania tváre a vzoriek DNA, ktoré postihuje najmä južné Thajsko. Výbor vyzval na preskúmanie súvisiacich zákonov, najmä vyhlášky o stave núdze a stanného práva.

Výbor tiež nastolil otázku ochrany obhajcov ľudských práv v krajine. Thajsko stále musí riadne riešiť množstvo súdnych konaní proti týmto bojovníkom za slobodu – záležitosť, ktorá obmedzuje občiansky priestor. Tieto prípady sú súhrnne známe ako Strategic Litigation against Public Participation (SLAPP).Je zaujímavé, že Thajsko bolo pozvané, aby prehodnotilo svoje chápanie a uznanie „pôvodných obyvateľov“. Miestne úrady majú tendenciu prijať názor, že iba Thajci sú domorodí. Výbor však vyjadril „znepokojenie nad správami o priamych a nepriamych, mnohonásobných a prelínajúcich sa formách diskriminácie, ktorým čelia etnické a etnicko-náboženské skupiny a domorodé obyvateľstvo vrátane, okrem iného, ​​Isaan, Karen, Lahu, Malayu Thais, Mani, Moken a národy Urak Lawoi“.

Nakoniec je tu ďalší kľúčový problém, ktorý preniká krajinou: kto píše dejiny našich národov? Základnou výzvou historiografie je preniknúť do závoja „kto“ dokumentuje históriu a „ako“ sa vyučuje, najmä ak je monofokálna. Dokumentovanie a vyučovanie histórie, či už národnej alebo medzinárodnej, si vyžaduje rôzne zdroje informácií podložených dôkazmi.

Vyzýva tiež na otvorenosť v diskurze a diskusii, aby sa zabezpečilo, že nepodložené správy a fámy nebudú akceptované ako overené fakty a že propaganda sa nebude mylne považovať za skutočné vedomosti alebo vzdelanie.

Rozmanitosť dôveryhodných zdrojov a kritické analýzy založené na pevnom demokratickom priestore sú preto vítaným tonikom proti indoktrinácii.

Vitit Muntarbhorn je emeritným profesorom na Právnickej fakulte Univerzity Chulalongkorn. Pomáhal Organizácii Spojených národov ako osobitný spravodajca OSN, nezávislý expert a člen vyšetrovacej komisie OSN pre ľudské práva.

bbabo.Net