Existuje mnoho spôsobov, ako písať protestnú poéziu. Jedným z nich je, aby sa básnička ujala toho, čo sa jej hnusí.
Básnik sa mohol usadiť v témach ako politika a násilie a dostať sa k ich koreňom, vzorkovať ich DNA; upozorňovanie na samotných páchateľov a pod.
Básnik by tiež mohol kritizovať spôsob, akým muži vo všeobecnosti zle zaobchádzajú so ženami.
Mohla by dokonca písať proti obvyklému obťažovaniu žien mužmi bez zvláštneho dôvodu.
Básnik by mohol chodiť dookola, kým by stránka nebola mokrá. Alebo mohla celú cestu smútiť a vypáliť dieru, ktorá vedie od krytu.
Poetka sa potom mohla nadýchnuť a vydýchnuť, prejsť sa alebo si rýchlo uvariť čaj. Alebo si mohla len oddýchnuť a usadiť sa ako hmla na zemi.
Ale vo svojej novej knihe „Pre ženy, ktoré sa snažia dýchať a zlyhávajú“ (2021), ktorá bola v roku 2022 nominovaná na cenu National Arts Merit Awards (NAMA), má Batsirai Chigama pre mňa jednu veľmi špeciálnu sekciu s názvom How Love Should Be.
V tejto časti sa Chigama rozhodla protestovať proti zneužívaniu žien mužmi tým, že nám dáva alternatívneho muža. Toto je vzácny výkon! Tu je muž, ktorého by preferovali ženy.
V škole sme tomu hovorili kontrolný experiment!
Keď mužský čitateľ prejde touto sekciou, určite sa môže stretnúť s tým, čím mohol byť, keď bol svet čerstvý a kopce ešte mäkké.
Je to ako prísť domov uprostred daždivej noci a nájsť svoju lepšiu verziu spať vo vašej posteli! Keď sa to stane a budete schopní ovládať svoje nervy, možno uvidíte, čím ste mohli byť, a nie tým surovým, akým ste sa stali.
Máme tendenciu prísť na svet príliš neskoro alebo príliš skoro na to, aby sme boli pri zmysloch.
V jednej z týchto básní od Chigamy žena hľadí na muža a myslí si: „Zo všetkých miest (na ktorých) by som mohol žiť, tvoje srdce je raj, ktorý som si vybral.
V inom hovorí žena o svojom mužovi ako o „mne bestseller“ a konkrétnejšie: „baba, nosil by som ťa v taške môjho srdca, listoval by som vami a pomaly by som chápal každé jedno hlboké slovo. . “
Potom opisuje imaginárneho dobrého, milého a dobre vychovaného muža:
"V tvojich dlaniach sú nejaké izby."
Kde cítim, že patrím
Ticho
Pokojne
Stabilný
Teplý
Plný teba."
Sú to také mužské dlane, ktoré ženy hľadajú všade bez toho, aby ich našli. Tie dlane s izbami!
Ale to je len začiatok, pretože v ďalšej básni, titulnej básni k tejto časti, poetka píše o „jemnej mäkkosti“ svojho muža a „orosenej láskavosti“ svojho muža, ktorá kvapká zakaždým, keď sa na mňa pozriete a drží ma pevne v sebe. objatie každej slabiky.“
A ten muž je taký dobrý, že žena dokonca prizná svoje chyby: „Ja viem, som neporiadok, no spôsob, akým sa každá samohláska zakrivuje vo vašej dúhovke, je magnetom, ktorý je stredom môjho vesmíru.“
A tá elektrická sekcia básní pokračuje v nezmenšenej miere.
V inom diele veselá žena číta knihu básní pri okne, keď jej starostlivý muž nosí zásteru, aby jej pripravil prípitok, pečie jej kuracie stehienka, a smutné je, že muž to robí len v nedeľu. Ak by to mohol robiť pravidelnejšie, tým lepšie!
Tu nájdete muža, ktorý vie písať lásku aj v spánku.
Hovorí sa aj o „mužovi, ktorý sa usmieval očami“, čo spôsobilo, že žena kvitla ako kvet v sezóne.
Ani to nestačí, pretože v ďalšej básni “ sa žena zoznámi so svojím bývalým milencom (aby mohla) dotknúť sa vrások na jeho tele a uvedomí si, že ho stále miluje ešte viac ako predtým a že to bola naozaj „hlúposť“ (klobúk mali) nechajme jeden druhého ísť tak, ako my.“
Potom je tu časť s názvom Pre ženy, ktoré zabudli dýchať, kým sú živé, ktorá obsahuje básne o tom, ako trápenie žien ovplyvňuje ich súkromný a telesný život. Sú tu aj časti o ženách, ktoré nedokážu prežiť, a ďalšia upokojujúca časť o „ženách, ktoré si našli nohy“.
Je tu aj časť, ktorá obsahuje „náhodné myšlienky cudzinky“. Možno sú to o pocitoch básnika vo všetkých rôznych priestoroch, ktoré navštívila (doma aj v zahraničí).
A áno, táto zbierka obsahuje časti o politike, najmä o našej politike, a o tom, do akej miery sme si vytvorili hlboké rany.
Zimbabwe v poslednom čase prechádza hodnotením.
Toto je Batsirai Chigama, odpojený. S touto svojou druhou zbierkou po „Gather The Children“, ktorá získala cenu NAMA v roku 2019, sa táto poetka rozhodla vyjsť oduševnenejšie a upevniť svoju identitu ako poetka o surových pocitoch a nepokojných vnútorných krajinách, ktoré prežívajú žena a krajina.
Táto kniha, ktorú veľmi šikovne upravila kolegyňa básnička Ethel Kabwato s návrhmi od Chiratidza Chiweshe-Saura, si nájde miesto v zimbabwianskej poézii spolu s básnikmi ako Freedom Nyamubaya, Eve Nyemba, Primrose Dzenga, Hope Masike a ďalšími.
bbabo.Net