Predsedníčka Rady federácie Valentina Matvienko poverila senátorov, aby spolu s ministerstvom zdravotníctva zvážili otázku psychiatrickej rehabilitácie tých, ktorí sa vyliečili z COVID-19 v rámci povinného zdravotného poistenia. Rada federácie predtým informovala, že tretina pacientov, ktorí podstúpili koronavírus, sa nemôže vrátiť k svojmu obvyklému spôsobu života a má psychické problémy. Predsedníčka Rady federácie Valentina Matvienko poverila podpredsedníčku komory Galinu Karelovú a príslušný sociálny výbor, aby prerokovali s ministerstvom zdravotníctva možnosť začlenenia psychiatrickej starostlivosti o tých, ktorí mali koronavírus, do systému povinného zdravotného poistenia, Informuje o tom agentúra TASS.

„Musíme na to pamätať a pochopiť, že psychiatrická rehabilitácia by mala byť zahrnutá [do povinného zdravotného poistenia], ako aj iné typy rehabilitácie po COVID. Podporujem návrh poveriť výbor pre sociálnu politiku spolu s ministerstvom zdravotníctva, aby zvážili zahrnutie takejto pomoci do povinného zdravotného poistenia,“ povedal Matvienko na rokovaní komory.

Predseda Rady federácie zdôraznil, že „duševné zdravie ľudí nie je o nič menej dôležité ako fyzické“. „Poskytovanie psychologickej a psychiatrickej starostlivosti je veľmi dôležité. Pozrite: veľa rezonančných zločinov páchajú ľudia s duševnými poruchami. Nemôžeme to ignorovať,“ povedala.

Otázka psychiatrickej rehabilitácie vyvstala v dôsledku prejavu predsedu Národného centra lekárskeho výskumu pre psychiatriu a narkológiu pred senátormi pomenovaného po ňom. V. P. Serbsky, doktor lekárskych vied, profesor Zurab Kekelidze.

Hovoril o dôsledkoch pre tých, ktorí sa vyliečili z COVID-19, pričom poznamenal, že koronavírus môže vážne poškodiť ľudský nervový systém, viesť k neuróze a depresii, ale tí, ktorí sa vyliečili z COVID-19, nedostávajú potrebnú pomoc v rámci CHI. systém.

Podpredseda Rady federácie Jurij Vorobjov po svojom prejave navrhol začleniť psychiatrickú starostlivosť o takýchto pacientov do systému povinného zdravotného poistenia.

Špecialisti v oblasti psychiatrie podľa neho vedia podľa svojho profilu viesť post-COVID rehabilitáciu. „Súčasný systém povinného zdravotného poistenia, žiaľ, neumožňuje psychiatrovi navštevovať pacientov v poliklinikách a bežných nemocniciach. Takáto pomoc nie je zabezpečená v rámci povinného zdravotného poistenia a ľudia, samozrejme, nechodia do psychiatrických liečební, boja sa prihlásiť,“ vysvetlil Vorobjov.

Matvienko tento návrh podporila. "To je veľmi správne," povedala a vymenovala podpredsedníčku Rady federácie Galinu Karelovú zodpovednú za konzultácie s ministerstvom zdravotníctva a Srbským inštitútom.

Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky » Späť na novinky »

Tretina vyliečených sa nevráti do normálneho života

Karelová na zasadnutí Rady pre rozvoj sociálnych inovácií subjektov Ruskej federácie predtým uviedla, že tretina pacientov, ktorí sa vyliečili z COVID-19, sa nemôže vrátiť k svojmu obvyklému životnému štýlu.

„Až 25 % tých, ktorí boli liečení v nemocnici, sa zo zdravotných dôvodov nevracia do svojej predchádzajúcej práce a 29 % prepustených z jednotiek intenzívnej starostlivosti a po intenzívnej starostlivosti má vysoké riziko úmrtia na komplikácie do troch mesiacov po chorobe,“ povedal senátor.

Rehabilitácia takýchto občanov je podľa nej mimoriadne dôležitá, keďže problém dlhodobých následkov covidu nie je len v rovine medicíny.

Karelová poznamenala, že koronavírus by mohol negatívne ovplyvniť demografickú situáciu v krajine, spôsobiť sociálne a ekonomické straty v dôsledku poklesu produktivity práce. V tejto súvislosti senátor vyzval na integrovaný systémový prístup k rehabilitácii, ktorý minimalizuje následky ochorenia.

Vedci tiež potvrdili negatívny vplyv koronavírusu na duševné zdravie človeka. Podľa štúdie publikovanej v Lancet Psychiatry viac ako 30 % tých, ktorí sa vyliečia z COVID-19, šesť mesiacov po infekcii trpí nervovou alebo duševnou poruchou. Z viac ako 236 000 pacientov, ktorí sa zúčastnili štúdie, bolo 17 % diagnostikovaných s úzkostnou poruchou a 14 % s afektívnou poruchou. Je potrebné poznamenať, že symptómy duševných porúch sa častejšie prejavovali u pacientov, ktorí mali ťažké ochorenie.

K 11. februáru bolo v Rusku zistených 13 731 794 prípadov nákazy koronavírusom. V súčasnosti je na covid chorých 2 371 348 Rusov.

bbabo.Net