V súčasnosti hrozí, že svet v tretej svetovej vojne kedykoľvek pohltia dva globálne geopolitické konflikty. Jedným z nich je možná čínska invázia na Taiwan, kým druhým je pokus Ruska anektovať Ukrajinu.

Záujmy hlavných svetových mocností vrátane Číny a Ruska sú spojené s týmito dvoma konfliktmi.

Medzi Ruskom a Ukrajinou je momentálne vojnový stav, ktorý môže každú chvíľu prepuknúť. Na ruskej strane hranice s východnou Ukrajinou sa zhromaždilo viac ako 100 000 ruských vojakov s ťažkým delostrelectvom. Východné regióny Ukrajiny sú domovom mnohých rebelov, väčšinou Rusov.

Ukrajinská vláda má podporu európskych krajín, Anglicka, USA a Austrálie, zatiaľ čo Rusko je proti. Čínski, iránski, tureckí a ďalší ruskí spojenci v tichosti skúmajú situáciu.

EÚ, Anglicko, USA a Austrália sú tiež pripravené pomôcť Ukrajine, ak vypukne vojna. Nemecko a Francúzsko sa zdráhajú demonštrovať akúkoľvek agresiu voči Rusku, keďže nakupujú plyn aj ropu z Ruska. Predovšetkým Nemecko chce problém vyriešiť rokovaniami s Ruskom, aby sa predišlo možnému konfliktu, no postupom času je situácia každým dňom napätejšia a napätejšia.

USA, Británia, Nemecko, Francúzsko, Austrália a mnohé ďalšie európske krajiny stiahli väčšinu svojich diplomatických zamestnancov z Ukrajiny.

Na pochopenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou treba poznať historické fakty a súčasné spory medzi týmito dvoma národmi.

Na pochopenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou treba poznať historické fakty a súčasné spory medzi týmito dvoma národmi.

Po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku niekoľkých nezávislých štátov sa v roku 1991 Ukrajina – veľký štát bývalého Sovietskeho zväzu – stala nezávislým národom a najväčšou krajinou východnej Európy a druhou najväčšou krajinou v Európe. Ukrajinu okrem Ruska, Bieloruska, Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Moldavska obmýva Azovské alebo Čierne more.

Po získaní nezávislosti sa Ukrajina vyhlásila za nezávislú a suverénnu krajinu a nadviazala úzke vzťahy s európskymi krajinami.

Viktor Fedorovyč bol populárny proruský politik, ktorý sa v roku 2010 stal štvrtým prezidentom Ukrajiny. Odmietol nadviazať dobré vzťahy s Európskou úniou a podpísať s EÚ dohodu o politickom pridružení a voľnom obchode. Posilnil vzťahy s Ruskom v mnohých oblastiach vrátane obrany a zdieľania prírodných zdrojov.

Ukrajina vybudovala plynovod, cez ktorý Rusko dodáva plyn do Európy. Cez tento plynovod pokrýva jednu tretinu európskych potrieb zemného plynu Rusko. Tento plyn sa dodáva aj na Ukrajinu.

Prostredníctvom systému s názvom Nord Stream dodáva Rusko zemný plyn do Nemecka po mori. V podobnom duchu dodáva Rusko ropu po mori do Nemecka, Slovenska, Bieloruska, Poľska a Holandska.

Nebolo by nesprávne povedať, že väčšina dodávok plynu a benzínu do európskych krajín pochádza z Ruska.

Rusko verí, že ak Ukrajina udrží úzke vzťahy, obchodné a iné dohody s krajinami EÚ a získa členstvo v EÚ, Rusko sa bude musieť spoliehať na politiku EÚ, Spojeného kráľovstva a niekoľkých americko-európskych spojencov. Rusko preto nechce stratiť kontrolu nad Ukrajinou.

Rusko chce, aby sa s Ukrajinou zaobchádzalo ako s Krymom, ďalším bývalým sovietskym štátom, ktorý získal nezávislosť v roku 1991 a nachádza sa pozdĺž Čierneho mora. V roku 2014 Rusko napadlo Krym, porazilo krymskú armádu a anektovalo Krym. Krym je teraz z veľkej časti pod kontrolou Ruska.

Pripojenie Ukrajiny k Rusku presadzujú aj východoukrajinské regióny Doneck a Luhansk, obývané Rusmi. Ukrajinských rebelov podporuje Rusko.

Väčšina východných Ukrajincov je ruského pôvodu a majú rovnaký jazyk, kultúru a históriu ako Rusi. Povstalci sú rovnakého etnika ako Krym a chcú, aby Rusko prevzalo Ukrajinu. Putin chce, aby sa Ukrajina pripojila k Rusku, aby sa nijako neprikláňala k Európe a bola zbavená vplyvov z Európy. Rusko si neželá vstup Ukrajiny do EÚ.

V súčasnej situácii, keď proti sebe stoja vojaci s ťažkými zbraňami, by sa každú chvíľu dalo zatrúbiť na vojnovú trúbu.

Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Slovensko sa snažia o dohodu s Ruskom. Na druhej strane, USA chcú využiť túto príležitosť na to, aby s pomocou Európy viedli vojnu proti Rusku a zastavili nástup Ruska k moci.

V novembri 2013 zažila Ukrajina rozsiahly verejný protest, ktorý sa stal známym ako Euromajdan. Tento verejný protest vyústil v roku 2014 do odvolania proruského ukrajinského prezidenta Viktora Fedorovyča. Dôvodom bolo, že väčšina ľudí chcela otvorený prístup a obchod s krajinami Európskej únie.Potom 44-ročný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zvíťazil 20. mája 2019 a stal sa šiestym prezidentom Ukrajiny. Volodymyr bol v politike nováčikom. Ako komik a herec bol na Ukrajine veľmi populárny, no teraz ho vidia ako šikovného politika. Po nástupe k moci Volodymyr sľúbil ukrajinskému ľudu, že ukončí korupciu, zníži infláciu, zlepší postavenie priemerného občana a posilní vzťahy s európskymi krajinami. Volodymyrovi sa však za posledné štyri roky nepodarilo presadiť svoj program, čo malo za následok pokles jeho popularity a politického hodnotenia.

Analytici tvrdia, že Volodymyr využíva roztržku s Ruskom na odvrátenie pozornosti od verejných záležitostí a hľadá pomoc v západných krajinách a USA, aby zachránil svoju vládu.

Prezident Vladimir Putin je na druhej strane skúsený a bystrý politik. Putin verí, že dokáže prinútiť prezidenta Volodymyra, aby pristúpil k Rusku s plnou vojenskou silou rozmiestnenou na ukrajinskej hranici.

Nemecko a Francúzsko v rámci svojich možností navrhli zdržať sa účasti vo vojne. V súčasnosti sa ako najaktívnejší v snahe zabrániť vojne medzi Ukrajinou a Ruskom javí novozvolený nemecký kancelár Olaf Scholz. Me Scholz sa pravidelne stretáva s hlavami štátov v Európe. 7. februára sa Olaf Schulz stretne vo Washingtone s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

O deeskaláciu vojnovej situácie medzi Ruskom a Ukrajinou sa pokúsil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý však opätovne potvrdil solidaritu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Americký prezident Joe Biden sa nedávno virtuálne stretol s prezidentkou Ursulou von der Leyenovou, prezidentom Charlesom Michelom, francúzskym prezidentom Macronom, kancelárom Olafom, talianskym premiérom Mariom Draghim, generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, poľským prezidentom Andrzejom Dudom a Britský premiér Boris Johnson. Na tomto stretnutí sa Biden pokúsil presvedčiť európskych lídrov, že ak Rusko napadne Ukrajinu, všetky krajiny sa postavia na stranu Spojených štátov a zúčastnia sa vojny proti Rusku ako spojenci. Potom v rámci AUKUS Austrália nedávno podpísala obrannú dohodu so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi. Ak by teda vypukla vojna, Austrália by bola jej súčasťou a vojna by sa rozšírila na austrálsky a ázijský kontinent.

Joe Biden je sklamaný, že európski lídri nereagovali na žiadosti USA o akciu proti Rusku, ako to USA očakávali, pretože čas je dôležitý.

Po prehratej vojne v Afganistane a zapojení sa do taiwanskej otázky čelia Spojené štáty neustálym hrozbám zo strany Číny. Ruský prezident Putin chápe, že Joe Biden je slabý prezident USA. Preto je ideálny čas, aby Rusko napadlo Ukrajinu a obsadilo ju alebo prinútilo pristúpiť k Rusku.

Prezident Putin vie, že Nemecko a Francúzsko nebudú spojencami USA vo vojne. Je to preto, že vojna by prerušila dodávky plynu a ropy z Ruska do Nemecka, Francúzska a mnohých ďalších európskych krajín. Vojna by bola pre domáce pomery Európy katastrofálna.

Prezident Biden chce zabiť dve muchy jednou ranou. Pokiaľ ide o Bidena, vojnu proti Rusku by mala viesť Británia, Nemecko, Francúzsko a ďalšie európske krajiny. Európski lídri to chápu a uznávajú ako krvavý pokus.

Európske krajiny chápu, že Čína, Turecko a Irán nakoniec podporia Rusko. V dôsledku tejto možnej vojny budú zapojené ďalšie kontinenty a dôjde k tretej svetovej vojne. Je teda nepravdepodobné, že by sa európske štáty zapojili do vojny s Ruskom.

bbabo.Net