Sofia 16. februára (bbabo.net)
Proces integrácie Rómov v posledných rokoch priniesol výsledky, povedal Deyan Kolev, predseda Amalipského centra pre medzietnický dialóg a toleranciu.
Kolev je jedným z účastníkov diskusie o podpore Rómov a zraniteľných skupín. Fórum sa začne 17. februára o 10:00 v Press Clube v Slivene a je súčasťou iniciatívy „Bulharské hlasy pre Európu“.
Najviditeľnejšiu zmenu si predseda Amalipe všíma v školstve. V posledných rokoch došlo k veľmi výraznému nárastu počtu Rómov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, ako aj k zásadnej zmene postojov ku komunitnému vzdelávaniu.
Podľa minuloročnej štúdie Social Alternative Trust sa percento Rómov so stredoškolským vzdelaním za posledných deväť rokov zdvojnásobilo a šesťnásobne vzrástlo percento tých, ktorí majú vyššie vzdelanie. Toto je veľmi jasný ukazovateľ, domnieva sa Kolev.
Keď bola v roku 2002 založená Amalpe, hlavnou myšlienkou bolo, aby všetky rómske deti ukončili aspoň základné vzdelanie. V tom čase dve tretiny rómskych detí vstupujúcich do prvého ročníka predčasne ukončili štúdium na základnej škole. Dnes sa takýto problém takmer nevyskytuje, veľká časť rómskych dievčat a chlapcov ukončí základnú školu a pokračuje v stredoškolskom vzdelávaní, uviedol Deyan Kolev.
Súčasťou rómskej kultúry je, aby bolo dieťa stredobodom hodnotového systému. Dieťa je v rodine to najdôležitejšie a nie náhodou je rómsky jazyk jedným z mála, v ktorom to tehotnej žene nie je „ťažké“, spojené s nejakou záťažou, vysvetľuje. Tehotná žena je v rómčine „khamni“ a „kham“ znamená slnko, teda tehotná žena je „slnečná“. V rómskych rodinách je dieťa vnímané ako dospelý veľmi skoro, najmä ak ide o chlapca. Veľakrát sme sa dokonca hádali so staršími, že keď dieťa povie, že nechce ísť do školy, súhlasia, hovorí predseda „Amalipe“. V skutočnosti tým, že pracujeme na zvyšovaní vzdelanostného statusu komunity, pomáhame rodine uvedomiť si, že to najlepšie pre dieťa je mať vzdelanie, hovorí Deyan Kolev.
Organizácia spolupracuje s takmer 300 školami a časť práce sa týka rómskych rodičov. Podporuje sa zakladanie rodičovských klubov v týchto školách, zabezpečuje sa školenie ich koordinátorov a ak pred 10-15 rokmi rodičia mysleli hlavne na svoje dieťa a mali veľmi málo vedomostí o tom, čo sa v škole robí, dnes myslia na všetkých ostatných. deti poznajú veľa z výchovných problémov. Dochádza k naozaj vážnemu rastu, poznamenal Kolev a poznamenal, že úloha rómskych mimovládnych organizácií je v tomto smere veľmi dôležitá.
Podľa jeho pozorovaní prebieha veľmi intenzívny proces modernizácie obce. Mladí Rómovia poznajú internet, Facebook, hľadajú spôsoby, ako žiť ako všetci ostatní, oveľa citlivejší na témy ako diskriminácia a vzdelanie, starší Rómovia sú viac patriarchálni, konzervatívnejší. Učitelia a školy sú mimoriadne dôležitým faktorom, povedal predseda Amalipe. Údaje zo správy Svetovej banky ukazujú, že asi 22 percent mladých ľudí, ktorí potrebujú vstúpiť na trh práce v Bulharsku, sú Rómovia. Ak sa nám spoločne podarí vychovať týchto mladých ľudí, bude to podľa neho obrovský impulz pre rozvoj bulharskej spoločnosti a bulharskej ekonomiky.
Veľké percento rómskych dievčat a chlapcov, ktorí študujú na vysokej škole, si vyberá pedagogiku a pedagogické odbory, niektorí uprednostňujú lekárske odbory. Pred rokmi sme mali program na podporu rómskych mladých mužov a žien, ktorí študujú medicínu a lekárske špeciality, hovorí Deyan Kolev. Začalo to v roku 2009 s podporou Open Society Institute. Na začiatku sa do nej zapojilo 19 študentov a až o tri-štyri roky neskôr sa zapojilo 50 – 60 ľudí ročne. Som veľmi rád, že všetci, ktorí vyštudovali medicínu, v súčasnosti pracujú a väčšina z nich je v Bulharsku a pracuje tu v nemocniciach, hovorí Kolev.
Problematický zostáva rast protirómskej diskriminácie a stereotypov voči Rómom. Dokonca aj vzdelaní Rómovia sú často zahnaní do predsudkov voči komunite, kvôli čomu si ťažšie hľadajú prácu, povedal predseda Amalope. Ako ďalšiu problémovú oblasť uvádza participáciu Rómov na politickom a verejnom živote. A momentálne nemáme ministrov, rómskych námestníkov, poslancov, tzn. Deyan Kolev uvádza, že rómska komunita sa nezúčastňuje na rozhodovacej úrovni v krajine.O Rómoch panuje veľa stereotypov a predsudkov – že sú leniví, kradnú, že sa im nechce pracovať a študovať, integrovať sa, že v škole, ak bude viac rómskych detí, kvalita vzdelávania klesne. Pred rokmi sme tento typ stereotypu skúmali medzi tromi skupinami – učiteľmi, sociálnymi pracovníkmi a zdravotníkmi, uviedol predseda Amalope. Je zaujímavé, že zdravotnícki pracovníci zdieľajú menej stereotypov o zdraví Rómov, ale viac stereotypov o vzdelávaní a sociálnej inklúzii. Naopak, učitelia zdieľajú menej stereotypov o vzdelávaní rómskych detí, ale veľmi vysoké stereotypy v porovnaní s ostatnými dvoma oblasťami. To ukazuje, že tieto stereotypy nefungujú, živia sa priamou konfrontáciou s realitou, ale sú živené médiami, politikmi, tým, čo sa hovorí v spoločnosti, hovorí Kolev.
Orientačné sú podľa neho údaje Open Society Institute, ktorá od roku 2007 meria sociálne vzdialenosti voči viacerým menšinovým skupinám. Respondenti dostali otázku, či by chceli bývať v meste alebo štvrti s menšinou, či by chceli, aby s nimi deti chodili do školy, alebo by chceli pracovať v tej istej firme. Štúdie ukazujú, že Rómovia sú najviac nechcenou menšinou, tzn. stereotypy o rómskej komunite sú najsilnejšie. V rokoch 2007 až 2013 došlo k zlepšeniu postoja k Rómom, od roku 2013 k vážnemu zhoršeniu. Výsledky z roku 2019, kedy sa robil posledný prieskum, sú ešte negatívnejšie ako tie z roku 2007. V našej analýze toho, čo spôsobilo toto zhoršenie, možno vidieť jednu z vecí, že od roku 2013 sa do politikov dostala extrémne nacionalistická rétorika, komentoval predseda "Amalipe".
Na otázku „akí sú Rómovia vo všeobecnosti“ sú v odpovediach mimoriadne silné negatívne stereotypy a na otázku „akí sú Rómovia vo vašej dedine“ mnohí hovoria, že sa na nich dá spoľahnúť a žije sa im dobre. Rozhodne, čo sa týka osobnej skúsenosti, vzťahu k Rómom, ktorí sa poznajú, je ten postoj pozitívnejší, hovorí Kolev. Zároveň však, keď poznáte Rómov, s ktorými ste kamarátsky, nič to nemení na celkovom postoji ku komunite a sú vnímaní ako výnimka z pravidla.
Osobná skúsenosť však znižuje antagonizmus a je dôležité podporovať všetky desegregačné programy vo vzdelávaní, tzn. Rómske a bulharské deti študujú v jednej triede. Keď máte spolužiakov a spolužiakov, stereotypy nemôžu byť také silné, je presvedčený Kolev.
Hovorí, že rómske tradície, folklór a kultúra sú mimoriadne krásne a pre Rómov neznáme. Amalipe pracuje na ich propagácii a podporuje štúdium etnického folklóru. Mnohé zo zvykov a tradícií, ktoré kedysi medzi Bulharmi existovali a vymizli, dnes možno vidieť v rómskych štvrtiach, povedal s tým, že na Balkáne sme prepojení už mnoho generácií.
Príkladom je Deň Vasila Blaženého, známy ako rómsky nový rok, ktorý sa oslavuje 14. januára. Slávnosť sa začína 13. januára večer prestieraním na deň sv. Rodina sa zhromažďuje pri spoločnom stole, ktorý bol v minulosti nízkou rituálnou modrou. Toto je pravdepodobne jediná noc, kedy sa nepovažuje za dobré, aby do domu vstúpil cudzinec. Položí sa koláč a je tam koláč, ktorý rodičia rozbijú. Bozká sa ruka, dáva sa kadidlo a členovia rodiny odpúšťajú. Survakan sa začína o polnoci a deti chodia na začiatok Nového roka survakat do susedných domov. V mnohých rómskych skupinách sa najskôr využíva fontána, tzn. tečúcu vodu, potom navštíviť susedov a 14. januára ísť na návštevu k príbuzným. Oslava pokračuje 15. januára.
Ďalším zaujímavým sviatkom je 2. február – Deň svätého Petra, ktorý oslavuje istá skupina Rómov – bubeníci alebo rómski hudobníci. Tento zvyk má obdobu aj v starých bulharských tradíciách. Pre každého chlapca sa zabije kohút a jeho hlava sa zavesí na dvere a pre dievčatá sa vyrábajú „panvice“ – mäkučky.
Deň svätého Juraja je pre Rómov veľkým sviatkom, rovnako ako Veľká noc a Veľká Matka Božia, ktorá sa slávi 28. augusta.
Folklór sa nesie v duchu národa, poznamenáva Deyan Kolev a dodáva, že pre Rómov sú hodnoty ako čestnosť a pracovitosť hlboko späté s folklórom a ukazujú, že stereotypy sú do značnej miery nezaslúžené.Zaznamenali sme veľa rómskych rozprávok a legiend, v žiadnej z rozprávok nestúpli na hodnote krádeže a podvody, poznamenal. V novších rómskych piesňach je hlavnou témou láska a tie staršie majú iné posolstvá. Niektoré sú spojené s konkrétnym sviatkom, ako je Vasilitsa alebo Deň svätého Juraja – ako napríklad obľúbené „Ederlezi“. Zazneli piesne o svadbe a zásnubách, spievalo sa o chudobe, množstve práce, láske k rodine. Nesú rovnaké patriarchálne hodnoty, ktoré sa medzi rôznymi etnickými skupinami na Balkáne nelíšili, zhrnul predseda Amalope.
bbabo.Net