Kanada (bbabo.net), – Pred dvoma mesiacmi vinárstvo Cricova, neďaleko moldavského hlavného mesta Kišiňov, vyrábalo medzinárodne uznávané vína a uzatváralo nové významné exportné dohody.

Teraz sa spoločnosť obáva o udržateľnosť svojho podnikania, pretože export trom hlavným partnerom bol prerušený v dôsledku vojny, kontajnery plné vína uviaznuté na Ukrajine a chýbajúce možnosti zásobovania.

„Práve sme začali mať dobrú konkurenciu na medzinárodnom trhu s inými veľkými vinárskymi krajinami,“ hovorí Livia Sincumami, zástupkyňa spoločnosti Cricova v rozhovore pre vinicu.

"Moldavsko je vinárska krajina... Máme to v krvi, pestovať vinič."

Moldavskí vinári, ktorí boli kedysi domovom rozvíjajúceho sa trhu vysokokvalitného vína za nízke ceny, tvrdia, že vojna na jeho hraniciach bude mať katastrofálny dopad na cenu a dostupnosť jeho produktov.

Malé Moldavsko, vtesnané medzi Ukrajinou a Rumunskom, je so svojím teplým podnebím a úrodnou pôdou už dlho jednou z najvýznamnejších krajín východnej Európy, ktoré produkujú víno.

Krajina má najväčšiu hustotu viníc na svete, pokrýva 3,8 percenta jej územia a sedem percent ornej pôdy. Môže sa pochváliť neuveriteľnými 89 768 vinicami a 331 vinárstvami v krajine s rozlohou iba 33 846 štvorcových kilometrov (o niečo väčšia ako Belgicko) s populáciou 2,6 milióna ľudí.

Víno je v súčasnosti tretím najexportovanejším produktom z Moldavska – za izolovaným drôtom a slnečnicovými semienkami – a v roku 2019 krajina vyviezla víno za 137 miliónov dolárov, čím sa zaradila na 20. miesto najväčšieho exportéra vína na svete. Jeho najdôležitejšími trhmi sú Bielorusko, Rusko, Európa a Čína.

Tieto štatistiky nemusia znieť pôsobivo, ale pre jednu z najchudobnejších krajín v Európe bola jej transformácia zo štátneho výrobcu vína pre Sovietsky zväz na kritického miláčika únavne dlhá – a vinohradníci sa obávajú, že ich drina môže byť v okamihu zničená.

Asi 15 kilometrov od moldavského hlavného mesta Kišiňov je jedna z najdôležitejších vinárskych oblastí krajiny: Codru. Táto oblasť je známa pre svoje odrody Sauvignon, Rizling, Cabernet a pôvodné hrozno Feteasca.

Počas návštevy v marci sú zvlnené kopce v tejto oblasti posiate radmi viniča, ktoré sú poprášené tenkou vrstvou snehu.

Ale asi 100 metrov pod týmto malebným povrchom, králikáreň s vápencovými tunelmi, rozpráva príbeh o sovietskej minulosti tohto rozvíjajúceho sa priemyslu.

Niekoľko vinárstiev v tejto oblasti vzniklo na mieste bývalých, alebo stále fungujúcich vápencových lomov. Po páde Sovietskeho zväzu sa lomy zrútili a vinohradníci premenili tunely na cesty a podzemné pivnice s prirodzenou teplotou.

Pred získaním nezávislosti bolo Moldavsko s miernym podnebím a úrodnou pôdou hlavným producentom vína v Sovietskom zväze – vyrábalo sa a konzumovalo vo veľkom.

To utrpelo v polovici 80. rokov, keď vtedajší sovietsky prezident Michail Gorbačov spustil protialkoholické reformy a vyťažil jednu tretinu moldavských viníc.

Keď teda krajina v roku 1991 získala nezávislosť, vinári mali čo robiť. Pôda, ktorá bola skonfiškovaná štátom, bola prerozdelená a vinársky priemysel sa začal pomaly znovu objavovať, aby si našiel nové trhy.

Tieto komunistické odkazy sú teraz zabalené v skle a vystavené prostredníctvom fliaš vína zo sovietskej éry a iných pamiatok v mini múzeách vo vinárskych závodoch po celej krajine.

Cricova, ktorá sa nachádza v Codru, má jednu z týchto výstav venovanú sovietskym časom. Vinárstvo založené Sovietmi v 50-tych rokoch sa rozrástlo a stalo sa jedným z najznámejších v krajine, ktoré je známe svojimi obrovskými podzemnými vápencovými „pivnicami“ – v hodnote 120 kilometrov.

Známy je najmä vďaka svojim šumivým vínam, vyrábaným klasickou francúzskou metódou „Champenoise“, ktorej priekopníkom je Dom Perignon.

Cricova bola tiež donedávna domovom súkromnej zbierky vín pre ruského prezidenta Vladimira Putina. Naša sprievodkyňa hovorí, že to bolo presunuté, ale keď sa pýtame prečo a kam, povedala, že nevie.

Hovorca Cricovej Sincumami povedal prostredníctvom prekladateľa počas stretnutia v sídle vinárstva, že vojna ich zasiahla „najhorším možným spôsobom“.

Rovnako ako väčšina moldavského vývozu, keďže ide o vnútrozemskú krajinu a bez prístavu, väčšina ich vína sa posiela do zahraničia cez čiernomorský prístav Odesa na južnej Ukrajine, na ktorý v súčasnosti postupujú ruské jednotky. V Odese im teraz uviazli dva kontajnery, ktoré mali smerovať do Afriky, Turecka a Číny.

Sincumami tvrdí, že moldavská vláda sa im snaží pomôcť dostať kontajnery späť, no nevedia nájsť spoločnosť, ktorá by tam bola ochotná ich dostať. Teraz sa snažia nájsť alternatívne možnosti, ako dostať svoje víno do sveta – pravdepodobne to bude 500-kilometrová cesta do Constanty v Rumunsku alebo 1000 kilometrov do Istanbulu.Vývoz je pre Cricovu rozhodujúci, podobne ako pre mnohé moldavské vinárstva. V roku 2021 sa vyviezlo asi 50 percent z 9,6 milióna fliaš vína Cricovej. Jeho hlavnými trhmi sú Rumunsko, Kazachstan a Čína, s niektorými aj do Bieloruska.

Vo februári Cricova podpísala veľkú zmluvu s Ruskom, ktorá je teraz pozastavená.

Sincumami však tvrdí, že spoločnosť vie lepšie, ako sa spoliehať na Moskvu ako na exportného partnera.

V roku 2006 Moskva zakázala všetok dovoz moldavského vína, keď hlavný sanitárny inšpektor Ruska Gennadiy Onishchenko tvrdil, že sa v ňom nachádzajú ťažké kovy a pesticídy. Moldavsko tvrdilo, že neexistuje žiadny dôkaz a žiadne iné krajiny nezistili žiadne problémy s vínom, čím ho označili za ekonomické vydieranie.

To sa zopakovalo v roku 2013, keď Rusko zakázalo všetok dovoz moldavských vín a liehovín, pričom bez poskytnutia dôkazov uviedlo, že víno má „neuspokojivú kvalitu“. Stalo sa tak v čase, keď sa Kišiňov pokúšal nadviazať užšie vzťahy s Európskou úniou.

Táto neistota, hovorí Sincumami, viedla Cricovú, podobne ako mnohé iné moldavské vinárstva, k hľadaniu exportných partnerov inde. To je dôvod, prečo, keď Moldavsko 3. marca požiadalo o urýchlené členstvo v EÚ, vinári boli nadmieru spokojní s vyhliadkou obchodovania bez daní.

Vývoz tu však nie je jediným problémom – mnohé vinárstva sa spoliehajú aj na dodávky spoza hraníc. Cricova napríklad dováža svoje fľaše a škatule z Ukrajiny a ruská firma robí jej typografiu.

Ich nákup inde výrazne zvýši náklady, hovorí Sincumami.

Tak sa zvýšia aj náklady na pohonné hmoty a očakávaný nedostatok turistov. Blízkosť Moldavska k bojom na Ukrajine a jeho uzavretý vzdušný priestor, ktorý bol zavedený od začiatku vojny, vyvolávajú obavy Sincumamiho o budúcnosť podnikania.

Počet turistov v posledných týždňoch, ktorý by bol počas zimnej sezóny zvyčajne nízky, sa spomalil. Náš sprievodca na prehliadke vínnych štôlní Cricova hovorí, že momentálne je sotva jedna prehliadka denne, keď v lete by ich bolo šesť alebo sedem.

„V Moldavsku nemáme nič z hľadiska cestovného ruchu ako more a hory, máme len hrozno a dobrú pôdu na pestovanie viniča,“ hovorí Sincumami.

„Nie je to však len o spoločnostiach. Ľudia majú vo svojich záhradách vinič a v ich kuchyniach vždy uvidíte fľašu ručne vyrábaného vína.“

Hovorí, že vstup do EÚ a obchodné dohody, ktoré to prinesú, sú teraz jediným spôsobom, ako môže spoločnosť tieto straty kompenzovať.

Päťdesiat kilometrov severne od Kišiňova, Château Vartely, známy svojimi Cabernet Sauvignon a Chardonnay, je tiež znepokojený tým, aký vplyv bude mať strata cestovného ruchu na budúcnosť podniku.

Andrian Digolean, obchodný riaditeľ Chateau Vartely, práve teraz hovorí, že každá izba v hoteli vinárstva je obsadená ukrajinskými utečencami, čo znamená, že nemôžu vítať turistov, aj keby chceli.

Moldavsko sa stalo tranzitným bodom pre mnohých Ukrajincov utekajúcich pred vojnou, pričom najnovšie čísla UNHCR naznačujú, že od 24. februára vstúpilo do krajiny asi 300 000 utečencov. Tento počet sa môže strojnásobiť, ak bude Odesa bombardovaná.

„Veľkú časť nášho obratu tvorí vínna turistika. Oblasť už bola silne zasiahnutá pandémiou za posledné dva roky a teraz, keď je vojna na prahu, sme si istí, že táto časť nášho podnikania nebude prosperovať,“ hovorí Digolean.

„Mali sme veľa turistov z Ukrajiny a Ruska. Turisti z EÚ však (ne) radi uvidia Moldavsko v jeho súčasnom stave.

Spoločnosť stratí 10 percent svojho obratu, ak sa do konca roka neobnoví export na Ukrajinu, Bielorusko, hovorí Digolean. Vinárstvo bude tiež musieť zaviesť nové podmienky pre krajiny – žiadať platbu vopred, a nie súčasné jedno až trojmesačné platobné prázdniny.

„Samozrejme, že sa najviac obávame o bezpečnosť našich zamestnancov a potom o životnosť samotného podnikania,“ hovorí Digolean.

"Dúfame, že táto nepredstaviteľná vojna sa čoskoro skončí a nebude ďalej ovplyvňovať našu republiku."

Digolean tiež dúfa, že vstup do EÚ poskytne určitú úľavu, najmä vďaka dohode o voľnom obchode DCFTA, ktorá im umožní vývoz bez dane, pričom hovorí, že „toto sme chceli už 30 rokov“.

Pre medzinárodne uznávaný Chateau Purcari, v juhomoldavskej vinárskej oblasti Stefan Voda, je perspektíva vstupu do EÚ „obrovskou príležitosťou“ na investíciu.

Chateau Purcari leží len 25 kilometrov od hraničného priechodu Palanca s Ukrajinou a krajina je jej štvrtým najdôležitejším trhom.

Tiež sa silne spoliehala na Ukrajinu, pokiaľ ide o dodávky a materiály, o ktorých Andrei Leahu, hovorca Purcari Wineries Group, hovorí, že zvýši cenu ich produktov, ak ich budú musieť nakupovať inde. Rovnako tak aj logistické problémy, ktorým teraz čelia.

Ale zatiaľ Leahu hovorí, že spoločnosť sa zameriava na podporu Ukrajiny.

„Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny až do konca tejto nespravodlivej a zbytočnej vojny. Dôrazne to odsudzujeme,“ hovorí.

bbabo.Net