Trinidad & Tobago (bbabo.net), - Komentár - Na kultúre záleží
DARA E HEALY
„Hoci Port of-Spain zachvátila vojnová horúčka... básnici a dramatici vyrábali diela, tanečníci vystupovali a maliari nanášali štetec na plátno...V tejto dobe sa do popredia dostali aj tanečnice Beryl Mc Burnie a všestranní Boscoe Holder...Okrem toho, že umelcom poskytol všetku pomoc a osobné povzbudenie, (Albert) Gomes viedol v nedeľu novinový stĺpček o umení. Hoci bol Gomes v podstate politik – bol zvolený do mestskej rady v roku 1938 – vždy si našiel čas na povzbudenie umeleckého talentu.“
– Michael Anthony, Španielsky prístav vo vojnovom svete
Uprostred veľkého „vzrušenia“ nad novým vedením ministerstva rozvoja vidieka a miestnej samosprávy sa možno niektorí v umeleckej oblasti pýtajú na dôsledky revitalizovaného prístupu k tomuto portfóliu pre kultúru a umenie. Karneval 2022 ukázal nielen schopnosť, ale aj túžbu mestských korporácií investovať do nášho národného festivalu spôsobmi, ktoré by mohli priamo ovplyvniť malé podniky a komunitných podnikateľov. Keďže nás doma stále ovplyvňuje neistá globálna krajina, možno je toto nové usporiadanie príležitosťou na dosiahnutie vízie vzdelávania, kultúry a národného rozvoja vyjadrenej pred viac ako 70 rokmi?
Ešte predtým, ako sme dosiahli nezávislosť od Britov, sa hovorilo o tom, že vzdelávanie by nemalo len posilňovať komunity, ale malo by sa nimi aj inšpirovať. Dr Gordon Rohlehr zdôrazňuje pôvodný zámer Dr. Erica Williamsa zamerať sa na vidiecku strednú školu, „vedome opustiť konvencie akademického stredoškolského vzdelávania a venovať sa len službe vidieckym ľuďom“.
V rámci snahy o vytvorenie najlepšieho modelu vzdelávania pre našu krajinu sme skúmali, ako sa iné národy snažia vytvoriť si vlastnú silnú národnú identitu. Napríklad sa zdá, že inšpirácia pochádza z práce na vývoji učebných osnov, ktorá sa už robí v Mexiku. Tu bolo vzdelávanie o budovaní komunity, pričom vidiecke školy boli schopné viesť „...v komunitnom živote, pomáhať tráviť voľný čas a riadiť všetky komunitné aktivity“.
Dnes je už všeobecne známe, že koloniálne vzdelávanie sa snažilo odlúčiť karibské národy od ich kultúry a obrátiť ich pohľad na Anglicko, „materskú krajinu“. Pre každého, kto sa pozerá na svet cez postkoloniálnu optiku, je nepochybne stále šokom pripomenúť si skutočnú túžbu karibského ľudu podporovať Britániu a spojencov počas vojny. V skutočnosti bolo vecou hrdosti chopiť sa zbraní na obranu impéria. Vzdelávanie nás teda zásadným spôsobom oddelilo od našej komunity. Prehĺbila aj sociálne rozdiely vytvorením systému prestížnych vzdelávacích inštitúcií oproti všetkým ostatným.
„Poobzeráte sa po zamestnaní/Súkromný sektor alebo vládu.../Chcú: Desať žiadostí, dvadsať odporúčaní, päťdesiat úrovní O/Musíte im ukázať, že ste naozaj schopní/Ale napriek všetkým vašim papierom/A nie ste mať ťažkého krstného otca/Tie papiere na nič, miláčik, na nič, na nič.“
V desaťročiach po tom, čo sme znížili Union Jack a zvýšili červenú, bielu a čiernu, sa calypsoniáni neustále zameriavali na rozdiely medzi tým, čo sme povedali, že by sme mali robiť, a tým, čo sa v skutočnosti deje v našich školách a komunitách. Od Chalkdust’s Teach the Right History a Prowler’s Build More Trade Schools až po Papers No Use od brata Mudadu, umelci poukázali na to, že vízia dosiahnutia rozvoja prostredníctvom komunity a kultúry nám unikala.
Tí z nás, ktorí pracujeme s komunitami, chápeme, že moc dosiahnuť zmenu pochádza od ľudí. Avšak pre tých z nás, ktorí trvajú na tom, že budeme držať flambeaux vedomostí, máme veľa bojových jaziev. Naše vojnové zranenia siahajú od nedostatočnej úcty až po očividnú neúctu k nášmu záväzku. Ale začali sme vidieť posun, keď naše mestské korporácie a komunitné subjekty čoraz viac prijímajú kultúrnych pracovníkov ako partnerov v budúcom rozvoji TT.
Ak dúfame, že dosiahneme ambície našich komunít v období pred získaním nezávislosti, musíme akceptovať obmedzenia vrecúška na knihy, aby sme načrtli ich budúcnosť. V neistom svete by sa náš pohľad mal obrátiť na význam liečivých bylín, ktoré sa vyskytujú v našej krajine, na národné tance, komunitné slávnosti, recepty predkov alebo na posolstvá skryté v slovách našich tradičných karnevalových postáv. Musíme pochopiť zjednocujúcu silu mostov, pouličného osvetlenia, bezpečných a čistých komunít, dôstojného rodinného života a pulzujúcich kultúrnych centier.
Musíme urobiť viac, než len využiť potenciál našich komunít; musíme ich inšpirovať, aby vytvorili svoju vlastnú víziu budúcnosti vrátane životne dôležitej úlohy pre kultúru a umenie. To je vzrušujúce.
Dara E Healy je performerka a zakladateľka siete domorodých kreatívnych umení – ICAN
bbabo.Net