Izrael: Židovská učiteľka z ukrajinského mesta Čerkasy utekajúca pred bombardovaním a ostreľovaním ruskej armády bola nútená evakuovať na západ Ukrajiny, odkiaľ potom odišla do Izraela.
Po repatriácii, keď je žena plne v židovskom štáte, pokračuje vo vyučovaní na diaľku pre svojich študentov na Ukrajine.
Vo štvrtok 17. marca sa spolu s ďalšími repatriantmi zúčastnila na stretnutí s prezidentom Jicchakom Herzogom. „V skoré ráno 24. februára, keď začala vojna, ktorú rozpútalo Rusko, som upadol do zúfalstva.
Neverili sme, že sa to môže stať.
Veľa Ukrajincov má príbuzných v Rusku, a to bolo nemysliteľné.
Nevedeli sme, čo máme robiť, kam máme bežať," povedala G. (celé meno neuvedené). Po silnom strese sa žene aj so svojím 11-ročným synom podarilo dostať na hranicu a následne odišla do Izraela, no aj tu pokračuje v práci: „Robím, čo musím, pracujem.
A budem pokračovať vo svojej práci.“ Na stretnutie s prezidentom Herzogom prišlo na Ukrajinu veľa nových repatriantov, ktorí opustili Ukrajinu počas nepriateľských akcií.
Keď začala vojna, muž musel utiecť.
Z Ukrajiny do Moldavska odišiel autobusom s mnohými ďalšími evakuovanými, väčšinou ženami a deťmi.
Napriek extrémne vysokému nebezpečenstvu autobus bezpečne dorazil na hranicu so susednou krajinou, z Moldavska sa Z. podarilo odletieť do Izraela.
Muž si nechce pamätať, čo počas riskantnej cesty zažil a situáciu komentuje lakonicky: „Vďaka Bohu, už sme doma.“ NAALE.
Potom sa s ním matka nemohla pohnúť, musela sa starať o chorých starých rodičov.“ Keď začala vojna, rabín našej obce všetkých prosil, aby odišli.
Ale odmietol som.
Som zdravotná sestra a pracujem v nemocnici a starám sa aj o svojich rodičov,“ povedala Anna.
Presvedčila ma, aby som aj tak odišiel z Ukrajiny a jedného dňa jednoducho povedala: „To je ono, odchádzame.
Kvôli mojej dcére musím odísť.“ Otec tam zostal a boli sme nútení odísť.
Keď sme sa dostali do Izraela, zvolal som: "Vďaka Bohu, sme doma."
Môj syn ma čakal v Jeruzaleme a nakoniec sme sa stretli v Izraeli.“
bbabo.Net