Prezident USA neprejavuje žiadne známky toho, že by zmenil svoju skutočnú politiku bezpodmienečnej podpory Izraelu, ktorý vykonáva genocídu v Gaze.
Pred týždňom americký prezident Joe Biden tvrdil, že dohoda o „prímerí“ v Gaze je na spadnutie a mohla by nadobudnúť platnosť už 4. marca. „Môj poradca pre národnú bezpečnosť mi povedal, že sme blízko,“ povedal novinárom, keď jedol zmrzlinu v New York City.
Ale zmrzlina alebo nie, Bidenova skutočná pozícia nebola taká sladká. Následné vyhlásenie vysokého predstaviteľa Bidenovej administratívy tvrdilo, že Izrael „v zásade prijal“ návrh na dočasné prerušenie bojov. Ale 4. marca izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho riaditeľ Mossadu stále odmietali vyslať delegáciu do Káhiry, kde prebiehali rozhovory s Hamasom.
Dychtivosť Bidenovej administratívy získať víťazstvo pri hľadaní nejakého druhu dočasného prímeria naznačuje, ako veľmi pociťuje horúčavu rastúceho globálneho a domáceho tlaku požadujúceho okamžité prímerie, ukončenie izraelskej genocídy, ukončenie hrozby nová eskalácia proti Rafahu preplnenému utečencami a ukončenie obliehania Gazy a okamžité nerušené poskytovanie masívnej humanitárnej pomoci.
Napriek márnym nádejam Washingtonu na 4. marec a neoficiálnemu cieľu prímeria do začiatku moslimského posvätného mesiaca ramadán 10. marca, dohoda zostáva v nedohľadne. Správy z médií naznačujú, že Biden hovorí katarským a egyptským lídrom, že vyvíja tlak na Izrael, aby súhlasil s prímerím a výmenou zajatcov.
Ale jeho tvrdenie o nátlaku na Izrael je podkopané pokračujúcim americkým vetovaním rezolúcií o prímerí v Bezpečnostnej rade OSN, naposledy 20. februára, ako aj pokračujúcim tokom zbraní a peňazí Spojených štátov do Izraela, aby umožnil jeho útok.
Vetovaná rezolúcia, ktorú predložilo Alžírsko v mene skupiny Arabov, požadovala okamžité humanitárne prímerie a odsúdila všetky útoky proti civilistom. Osobitne odmietla „nútené vysídlenie palestínskeho civilného obyvateľstva vrátane žien a detí“ a bezpodmienečne vyzvala na neobmedzený humanitárny prístup do Gazy a „naliehavé, nepretržité a dostatočné poskytovanie humanitárnej pomoci vo veľkom rozsahu“.
Je príznačné, že text sa odvolával na januárový príkaz Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), ktorý zistil, že Izrael pravdepodobne pácha genocídu alebo sa pripravuje na spáchanie genocídy v Gaze, a uložil súbor dočasných opatrení požadujúcich, aby Izrael zastavil svoje praktiky.
Linda Thomasová-Greenfieldová, Bidenova veľvyslankyňa pri OSN, uvalila výhradné veto proti alžírskej rezolúcii a namiesto toho predložila alternatívny americký text s tvrdením, že podporuje aj prímerie.
Navrhovaný jazyk USA však nepožaduje okamžité alebo trvalé prímerie alebo ukončenie izraelskej genocídy; nezabráni útoku na Rafah ani neukončí izraelské obliehanie. Navrhovaná rezolúcia USA nie je navrhnutá tak, aby ukončila vražednú izraelskú vojnu proti Gaze – ani dohoda, o ktorej sa v súčasnosti rokuje v Káhire.
Naopak, ustanovenia amerického návrhu rezolúcie odrážajú skutočné zámery Bidenovej administratívy vo vzťahu k jej pokračujúcej podpore Izraela a odhaľujú obmedzenia prímeria, ktoré sa snaží zorganizovať.
Hoci návrh rezolúcie USA používa obávané slovo „prímerie“, ktoré bolo v Bielom dome niekoľko mesiacov zakázané, nevyzýva na okamžité zastavenie bombardovania, iba „akonáhle to bude možné“, bez uvedenia dátumu. to by mohlo byť. Nevyžaduje ani trvalé prímerie, ponechávajúc Izraelu slobodu obnoviť svoje genocídne bombardovanie – pravdepodobne s pokračujúcou podporou USA.
Prakticky všetko, čo si americký návrh vyžaduje, je podkopané tým, čo je vynechané. Požiadavka na „odstránenie všetkých prekážok poskytovania humanitárnej pomoci vo veľkom rozsahu“ v Gaze určite znie primerane robustne. Ale to len dovtedy, kým si neuvedomíte, že neschopnosť textu spochybniť alebo dokonca pomenovať hlavnú prekážku pomoci dostať sa dovnútra – izraelské bombardovanie – znamená, že nejde o seriózny plán na ukončenie smrteľného obliehania Izraela.
Nikoho by nemalo prekvapiť, že „Bidenova administratíva neplánuje potrestať Izrael, ak spustí vojenskú kampaň v Rafahu bez zaistenia bezpečnosti civilistov“ – ako informovalo Politico – napriek tomu, že tvrdí, že chce dôveryhodný plán na zaistenie bezpečnosti Palestíny. Nikto z Bidenovej administratívy ani len nenaznačil, že by to malo za následok, že Izrael neustále odmieta hlúpe výzvy na zdržanlivosť – ako napríklad podmienenie pomoci normami v oblasti ľudských práv (ako to vyžadujú zákony USA) alebo úplné obmedzenie americkej vojenskej pomoci. Takto by vyzeral skutočný tlak.
Presnejším obrazom prístupu Washingtonu k izraelskej vojne proti Gaze je pokračujúce americké zásobovanie zbraňami, aby bol izraelský vražedný útok na Gazu účinnejší, účinnejší a smrteľnejší.
Podľa Wall Street Journal sa „Bidenova administratíva pripravuje poslať do Izraela bomby a iné zbrane, ktoré by doplnili jeho vojenský arzenál, aj keď USA presadzujú prímerie v Gaze“. Medzi zbrane, ktoré majú USA v úmysle odovzdať izraelskej armáde, patria bomby MK-82, spoločná munícia na priamy útok KMU-572 a zápalnice bômb FMU-139 v hodnote desiatok miliónov dolárov. Je viac než pravdepodobné, že administratíva urobí ďalší beh okolo amerického Kongresu, aby poslala zbrane bez toho, aby sa spoliehala na súhlas Kongresu, ako to urobila najmenej pri dvoch príležitostiach vlani v decembri.
Bez ohľadu na jazyk Washingtonom navrhovanej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a pravdepodobne aj možnej dočasnej dohody o prímerí, slová hovorcu Národnej bezpečnostnej rady Johna Kirbyho naďalej rezonujú ako lepší odraz politiky Bidenovej administratívy: „Budeme pokračovať v podporovať Izrael... a budeme pokračovať v tom, aby sme sa uistili, že na to majú nástroje a schopnosti.“
Názory vyjadrené v tomto článku sú vlastné autorovi a nemusia nevyhnutne odrážať redakčný postoj autora.
bbabo.Net