Skutočný príbeh o matkinom boji o privedenie svojho syna späť z Guantánama mal premiéru za jasotu v sobotu v Berlíne, keď nemeckí filmári požadovali odškodnenie pre rodinu.
„Rabiye Kurnaz vs George W. Bush“ je jedným z 18 filmov z celého sveta, ktoré súťažia o hlavnú cenu Zlatého medveďa na filmovom festivale Berlinale, ktorá bude udelená 16. februára.
Film, ktorý bol vrelo prijatý na tlačovej predpremiére, je od Andreasa Dresena, často nazývaného „nemecký Ken Loach“ pre jeho empatické profily bojov ľudí z robotníckej triedy.
Murat Kurnaz, turecký občan, ale doživotný pobyt v Nemecku, bol zadržiavaný takmer päť rokov v americkom väzení na Kube, než bol v roku 2006 prepustený bez obvinenia.
Film sleduje boj jeho matky Rabiye od jej radového domu v severonemeckom meste Brémy až po Najvyšší súd USA vo Washingtone s cieľom získať slobodu jej syna v prelomovom prípade uvedenom v názve.
Nemecká vláda však v rámci toho, čo sa označuje za jeden z najväčších politických škandálov od znovuzjednotenia, odmietla ponuku USA na jeho prepustenie napriek jej hlasnému odporu voči Guantánamu, pretože sa obávala politického odporu.
Berlín použil to, čo Dresen nazval „kafkovským“ právnym zdôvodnením, že turecký muž stratil svoje právo na pobyt, keďže bol viac ako šesť mesiacov preč z Nemecka, hoci to bolo kvôli Kurnazovmu uväzneniu.
Dresen (58) povedal, že v tom čase pozorne sledoval prípad a vyjadril uznanie vláde Angely Merkelovej, ktorá niekoľko dní po nástupe do úradu v roku 2005 prisľúbila, že bude pracovať na jeho návrate, ktorý napokon prišiel budúci rok.
"Toto je príbeh despotizmu, mučenia, teroru, nespravodlivosti," povedal novinárom.
"Ale tiež sme zistili, že je úžasné dozvedieť sa, že takzvaní priemerní ľudia sa môžu brániť proti zdanlivo neporaziteľným silám sveta."
Dresen povedal, že je „holé minimum“ očakávať, že „ak politici urobia chyby, priznajú si ich“.
"V tomto prípade musí existovať kompenzácia a tiež ospravedlnenie od nemeckej vlády," povedal.
Vo filme tvorí Rabiye, ktorú s vrúcnosťou a humorom stvárnil Meltem Kaptan, akýsi zvláštny pár s rezervovaným nemeckým právnikom v oblasti ľudských práv Bernhardom Dockom (Alexander Scheer), keď sa títo dvaja postavia proti americkému a nemeckému establishmentu.
„Tento príbeh má univerzálny aspekt, pretože každá matka na svete sa samozrejme bojí o svoje deti. Každý môže pochopiť, čo motivuje Rabiye,“ povedal Kaptan.
"Túto neuveriteľnú silu našla v tom, že je matkou a vo svojom pozitívnom prístupe k životu."
Kaptan povedal, že tento príbeh tiež poukazuje na úlohu tureckých „hosťujúcich pracovníkov“ a ich potomkov v nemeckej spoločnosti.
„Vyvoláva to otázku, do akej miery je niekto Nemec a potom už nie,“ povedala.
„Je Nemec len vtedy, ak robí všetko správne a je úspešný? Čo sa stane s mladými ľuďmi, ktorí stále hľadajú svoju identitu?
Murat Kurnaz, teraz ženatý a má tri dcéry, žije v Brémach. Očakávalo sa, že on a jeho matka sa zúčastnia premiéry filmu na červenom koberci neskôr v sobotu.
Od svojho návratu napísal knihu o svojom utrpení a viedol kampaň za zatvorenie Guantánama.
"Len byť na Guantáname je mučenie," povedal v roku 2014 pre agentúru AFP.
Detenčné centrum bolo vytvorené po útokoch z 11. septembra 2001 na umiestnenie väzňov v americkej „vojne proti terorizmu“ a experti OSN na práva ho nazvali miestom „bezpríkladnej slávy“.
V januári Spojené štáty schválili prepustenie piatich zo zostávajúcich 39 mužov, ktorí sú stále na Guantáname.
Desať ďalších, vrátane údajného strojcu útokov z 11. septembra, Khalid Sheikh Mohammed, známy ako „KSM“, čaká na súdny proces pred vojenskou komisiou.
bbabo.Net