Sofia, 2. februára (bbabo.net)
Aj keď sa niektorí ochrancovia životného prostredia v Európe mračia, Brusel dnes stále navrhol dať jadrovej energii a zemnému plynu povestnú zelenú značku, aby investície mohli smerovať do zdrojov energie šetrných ku klíme a životnému prostrediu.
Aké je miesto týchto energií na ceste do sveta bez emisií uhlíka? A hlavne – aké čisté sú tieto energie?
Plyn uvoľňuje o 30 percent menej oxidu uhličitého (CO2) ako ropa a o polovicu menej ako uhlie. Menej znečisťuje ovzdušie (s menším množstvom oxidov síry a dusíka), uvádza AFP. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) však zostáva fosílnou energiou zodpovednou za približne 22 percent svetových emisií uhlíka v roku 2021. A jeho produkciu sprevádza výrazný únik metánu, ktorý je nebezpečným plynom so skleníkovým efektom.
Európska komisia na radu odborníkov navrhuje, aby sa za ekologické považovali iba plynové elektrárne s emisiami nepresahujúcimi 100 gramov uhlíkového ekvivalentu na kilowatthodinu. Niečo, čo súčasná technika neumožňuje. Ostatné závody musia používať technológie na zachytávanie emisií, aby boli v súlade s taxonómiou ES (zoznam činností, ktoré môžu mať prospech z významných investícií, pretože sú šetrné k životnému prostrediu).
Výhodou jadrovej energie je, že priamo nevypúšťa oxid uhličitý. Aj keď študujeme jeho výrobný cyklus – emisie súvisiace s ťažbou uránu alebo výrobou betónu pre elektrárne – emituje menej CO2 ako plyn a dokonca aj solárna energia. Hrozí však nebezpečenstvo katastrofických havárií a zatiaľ nie je vyriešená otázka dlhodobého skladovania vysoko rádioaktívneho jadrového odpadu.
Podľa IEA, ak chce svet zostať pod hranicou 1,5 stupňa Celzia otepľovania planéty v porovnaní s predindustriálnym obdobím, všetky nové plynové projekty musia byť okamžite zastavené. V súčasnosti je táto energia vo výrobe elektriny v Ázii v plnom prúde. A IEA žiada, aby sa vo vyspelých krajinách využíval efektívnejšie a nahradil.
Finančné inštitúcie ako Európska investičná banka (EIB) už nefinancujú projekty zemného plynu.
V Európe je situácia v rôznych krajinách veľmi odlišná, povedal Patrick Cricky, výskumník z Inštitútu CNR v Paríži. Napríklad v Nemecku, ktoré sa vzdalo jadra a uhlia, cieľ 100-percentnej obnoviteľnej energie vyžaduje používanie plynu na výrobu elektriny počas prechodu. Plynáreň sa však podľa odborníkov dá postaviť tak, že sa z nej časom stane továreň na „zelený“ vodík.
Na druhej strane nie je vôbec jasné, či sa jadrové elektrárne dajú postaviť dostatočne rýchlo, ako to chce napríklad Francúzsko, aby sa včas splnil cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050.
V tejto fáze je číslo jedna v oblasti obnoviteľnej energie Dánsko so 60-percentným ročným podielom.
Zároveň sa črtá elektrický boom na dekarbonizáciu dopravy, priemyslu a stavebníctva. . Podľa Fatiha Birola, riaditeľa IEA, je energetická efektívnosť prvoradá.
A teraz, v kontexte napätia medzi Ruskom a Západom, ktoré sú príliš závislé od dovozu ruského plynu, sa geopolitické otázky spájajú s otázkou bezpečnosti dodávok.
Nemecko môže povedať nie atómu
Berlín výrazne podporuje zemný plyn, ale môže hlasovať proti zelenému označeniu jadrovej energie.
Po Nemecku aj Luxembursko a Rakúsko vyjadrili ostrý odpor proti začleneniu jadrovej energie do ekologickej energetiky EÚ. Obe strany uviedli, že sa obrátia na súd, ak Európska komisia prijme projekt klasifikácie jadrovej energie a plynu ako udržateľných investícií, a vyjadrili nádej, že sa k nim pripojí aj Berlín.
Rakúska vláda dnes uviedla, že má v úmysle v najbližších týždňoch podať žalobu na bruselskú zelenú značku pre atóm.
"Jadrová energia nie je ani zelená, ani udržateľná. Nemôžem pochopiť rozhodnutie EÚ," uviedol na Twitteri konzervatívny kancelár Carl Nehamer.
Rakúsko zakázalo používanie jadrovej energie v roku 1978, čo bolo zahrnuté do ústavy krajiny v roku 1999.
Rakúska ministerka životného prostredia Leonore Gevesler nedávno v rozhovore pre AFP zdôraznila veľké environmentálne škody, ktoré atóm v priebehu času spôsobil. Atóm je podľa nej energia minulosti, príliš drahá na boj s klimatickými zmenami.
"Začlenenie jadrovej energie vyšle nesprávny signál. Nie je to ekonomické, nie je to ani energia v prechode, bude to trvať príliš dlho," povedala agentúre AFP jej luxemburská kolegyňa Carol Dishburgová.Nemecký štátny tajomník Stefan Tidov reagoval opatrne a poznamenal, že atóm zatiaľ podľa Berlína nie je „ani udržateľný, ani ekonomický“, a preto je Nemecko proti jeho zaradeniu na zelený zoznam.
Návrh Európskej komisie sa bude považovať za definitívne schválený štyri mesiace po jeho uverejnení, pokiaľ nebude zamietnutý jednoduchou väčšinou Európskeho parlamentu alebo kvalifikovanou väčšinou členských štátov (20 členských štátov).
Táto hranica sa zatiaľ zdá nedosiahnuteľná: zahrnutie atómu podporuje tucet krajín vrátane Francúzska, ktoré chce dať nový impulz jadrovému priemyslu, a niektorých stredoeurópskych krajín, ako je Poľsko a Bulharsko, ktoré potrebujú nahradiť svoje vysoko znečisťujúce uhoľné elektrárne.plynom. Varšava a Sofia upozorňujú, že obnoviteľné zdroje energie (vietor, slnko) nie sú trvalé, keďže sú závislé od počasia, a tak si potrebu elektriny nedokážu zabezpečiť sami.
Ak nebudú námietky, návrh EK môže vstúpiť do platnosti 1. januára budúceho roka.
bbabo.Net