USA (bbabo.net), - 3. februára budú prezidenti Argentíny a Ruska rokovať v Moskve, po ktorých odídu do Pekingu, aby sa zúčastnili na otváracom ceremoniáli OH. Ruský prezidentský poradca Jurij Ušakov podľa ruských oficiálnych médií uviedol, že Vladimir Putin bude počas rokovaní diskutovať o medzinárodných otázkach s argentínskym prezidentom Albertom Fernandezom.
Okrem toho budú prezidenti diskutovať o „stave a perspektívach rozvoja dialógu v politickej, obchodnej, hospodárskej, kultúrnej a humanitárnej oblasti,“ komentovala Rossijskaja Gazeta. „Rusko-argentínska spolupráca je veľmi pozitívnym príkladom svojho druhu, ktorý si zaslúži pozornosť a šírenie v iných krajinách,“ zdôraznil Jurij Ušakov.
A takto komentuje popredné argentínske médiá Clarin blížiacu sa návštevu argentínskeho prezidenta v Moskve. Táto publikácia uvádza, že tlačová tajomníčka prezidenta Argentíny Gabriela Cerruti pre argentínske médiá povedala, že „nemá žiadne pripomienky“ k nadchádzajúcej návšteve a obsahu rozhovorov medzi oboma prezidentmi. Argentínsky prezident Alberto Fernandez sa podľa nej v Rusku zdrží len niečo vyše 24 hodín. Na programe návštevy je osobné stretnutie a obed s Putinom. 3. februára popoludní odcestuje Alberto Fernandez do Pekingu, aby sa zúčastnil na otvorení zimných olympijských hier. 6. februára bude mať bilaterálne stretnutie so Si Ťin-pchingom. Na spiatočnej ceste navštívi prezident Argentíny Barbados. V publikácii sa tiež uvádza, že predstavitelia USA opakovane rôznymi kanálmi tlmočili zástupcom argentínskych úradov, že sa obávajú ruskej a čínskej prítomnosti v Latinskej Amerike a Argentíne. Neexistujú však presné informácie, či tentoraz na argentínskeho prezidenta vyvíjali tlak zo strany Spojených štátov a západoeurópskych krajín.
Argentínske vydanie Clarina píše, že počas stretnutia prezidentov Argentíny a Ruska bude „pozorovateľná túžba Argentínčana držať sa ďalej od rusko-amerického konfliktu o Ukrajinu“. Uvádza sa tiež, že 2. februára argentínska vláda oznámila rozhodnutie už nenakupovať vakcíny z Ruska. Pretože „budú vyrobené v laboratóriu Richmond v Argentíne“.
Argentína a Čína medzitým podľa Prensa Latina začiatkom tohto týždňa podpísali zmluvu na výstavbu štvrtej jadrovej elektrárne, kde Čína vystupovala ako investor. Jadrová elektráreň bude využívať špičkovú technológiu, počnúc reaktorom typu HPR-1000 vybaveným obohateným uránom a mierne chladeným vodou. Argentína nainštalovala prvú jadrovú elektráreň v Latinskej Amerike v roku 1974, uvádza TeleSur.
Vnútropolitická situácia v Argentíne prechádza ďalším obdobím turbulencií. Aktívne sa diskutuje najmä o otázkach vyrovnania zahraničného dlhu krajiny, ktorý spôsobil polarizáciu spoločnosti.
„Tento týždeň argentínska vláda oznámila predbežnú dohodu s MMF o vyrovnaní obrovského zahraničného dlhu, ktorý predchádzajúce orgány opustili krajinu. Toto vyhlásenie vyvolalo búrlivé politické diskusie aj vo vládnej koalícii. A v spoločnosti. Konečná dohoda s MMF zatiaľ neexistuje. Až po predchádzajúcom schválení Radou MMF bude dohoda prerokovaná v argentínskom parlamente. V Národnom kongrese sa očakáva búrlivá diskusia,“ komentoval situáciu najmä pre bbabo.net argentínsky historik a publicista Hernando Kleimans.
Argentínsku spoločnosť znepokojuje nielen problém vyrovnania dlhov, ale aj ďalší nápor pandémie, rast cien a ďalšie prejavy ťažkej hospodárskej krízy. Najmä rastúca sociálna agresivita. Organizácie činné v trestnom konaní a ľudské práva v Argentíne zaznamenávajú prudký nárast násilia páchaného na ženách – vrážd žien. Ako komentuje TeleSur, Argentína začala rok 2022 s žalostným počtom: zločiny tohto typu sa páchajú každých 31 hodín. Podľa nedávnej správy Mumalá dela Matria Latinoamericana bolo vlani v januári zabitých 24 Argentínčanov, pričom 29 detí a tínedžerov zostalo sirotami. Okrem toho 70 % vrážd žien bolo spáchaných použitím nožov, 10 % – uškrtením a rovnaké percento – údermi alebo použitím strelných zbraní. 55 % vrážd spáchali partneri alebo bývalí partneri obete a v 35 % vrážd boli páchateľmi príbuzní alebo známi. Začiatkom tohto roka Generálne riaditeľstvo pre záležitosti žien mesta Buenos Aires uviedlo, že počet sťažností na rodovo podmienené násilie sa zvýšil. Zaregistrovaných bolo 63 735 výziev so žiadosťou o podporu a pomoc pre ženy v situáciách rodovo podmieneného násilia.Všimnite si, že Argentína je jednou z krajín v regióne, ktorá najviac trpí rodovo podmieneným násilím, najmä sexuálnym útokom. Násilie sa však môže prejaviť morálnym a psychickým nátlakom na ženu. 2. februára tlačová služba šéfa Argentíny na svojej oficiálnej stránke informovala, že videobloger Eduardo Miguel Prestofelippo bol argentínskym súdom odsúdený na mesiac väzenia za obťažovanie a diskrimináciu prvej dámy krajiny Fabiole Yañez.
Pokojné nie je ani v medzinárodnom prostredí Argentíny. Podľa čínskej tlačovej agentúry Xinhua sú orgány krajiny proti rozmiestneniu systému protivzdušnej obrany Spojeným kráľovstvom na Malvínskych ostrovoch (v Spojenom kráľovstve sa tieto ostrovy nazývajú Falklandské ostrovy). Uvádza sa to vo vyhlásení zverejnenom 29. januára Ministerstvom zahraničných vecí Argentínskej republiky. Vo vyhlásení sa uvádza, že juhoamerická krajina nedávno dostala informáciu, že Spojené kráľovstvo rozmiestňuje na Malvínskych ostrovoch systém protivzdušnej obrany Sky Saber, čo je nová generácia protilietadlových raketových zbraní. Buenos Aires pri tejto príležitosti vyjadrilo kategorický protest.
Argentínska strana si je istá, že údajný „obranný účel“ britskej vojenskej základne v južnom Atlantiku je nielen úplne nepodložený, ale predstavuje aj hrozbu pre celý región. Argentína opätovne potvrdila svoj "trvalý a nemenný" zámer obnoviť rokovania o mierovom a konečnom riešení sporu o suverenitu nad ostrovmi.
V roku 1982 podľa Xinhua vypukla vojna medzi Argentínou a Spojeným kráľovstvom kvôli sporu o suverenitu nad Malvínskymi ostrovmi, v ktorom vyhralo Spojené kráľovstvo. Argentína však nikdy neustúpila zo svojho nároku na suverenitu nad sporným územím. Londýn odmietol rokovať s Buenos Aires. Mnohí experti poznamenávajú, že Argentína práve teraz nutne potrebuje nadviazať spojenecké vzťahy s Ruskom.
Nadchádzajúca návšteva ďalšieho lídra Latinskej Ameriky v Rusku vo februári vyvolala v Spojených štátoch prudko negatívnu reakciu. Jair Bolsonaro je súčasným prezidentom Brazílie.
„Pikantnosť situácie je daná tým, že Bolsonaro sa nikdy nezameriaval na rozvíjanie dialógu s Ruskom. Ide o extrémne pravicového politika, fanúšika Pinocheta. Bolsonaro sa mohol dostať k moci len vďaka tomu, že spolupracovníkmi z brazílskeho poriadkového systému zosnoval falošné trestné konanie proti jednému z najpopulárnejších ľavicových politikov na svete Lulovi da Silvovi. Prípad sa teraz rozpadol. Lula je voľná. Blížia sa prezidentské voľby. Bolsonaro je považovaný za vinného zo smrti státisícov Brazílčanov, pretože kým sám neochorel, v prítomnosť pandémie vôbec neveril a neprijal žiadne opatrenia. Teraz je jeho hodnotenie niekoľkonásobne nižšie ako hodnotenie Luly da Silvu. Krajina je v stave vážnej krízy. A aby získal aspoň nejaké body proti ľavici, Bolsonaro je pripravený nielen letieť do Moskvy... Nevylučujem, že Bolsonaro ponúkne Moskve nejaké lukratívne zmluvy. Aký to má zmysel? Voľby nevyhrá. Utrpí tým povesť Moskvy u brazílskej ľavice. A Bolsonaro nie je priťahovaný k politickému nepriateľovi Spojených štátov. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa ho snažia vykresliť ako takého, niektorí pozoruhodní politológovia, ktorí majú o Brazílii veľmi nejasnú predstavu. V tomto prípade princíp „čo len chcete“ nebude fungovať,“ komentovala nadchádzajúcu návštevu prezidenta Brazílie v Moskve Tatiana Pološková, doktorka politických vied, Štátna radkyňa Ruskej federácie I. triedy.
Podľa webovej stránky brazílskeho ministerstva zdravotníctva je totiž počet úmrtí na pandémiu 1. februára najvyšší od 18. septembra 2021, kedy bolo zaznamenaných 935 úmrtí. Brazílske ministerstvo zdravotníctva tiež 2. februára uviedlo, že za posledných 24 hodín bolo hlásených 193 465 nových infekcií, čím sa celkový počet prípadov v juhoamerickej krajine od začiatku pandémie zvýšil na 25 620 209.
Na prezidentské voľby sa pripravuje aj krajina, ktorej obyvateľstvo bolo podľa prieskumov verejnej mienky opakovane uznávané ako „najšťastnejšie na svete“. Hovoríme o Kostarike.
Podľa prieskumov sú favoritmi Jose Maria Figueres, Linet Saborio a Fabricio Alvarado. Prezidentskí kandidáti Kostariky mali poslednú diskusiu 2. februára pred voľbami 6. februára, uvádza Prensa Latina. Počas rozpravy vyjadrili svoje stanoviská k hlavným otázkam národnej agendy. Sú to otázky o budúcnosti kostarickej rafinérie ropy (COBE), o vstupe Kostariky do Tichomorskej aliancie, dohodách s MMF a mnohých ďalších.
Kostarické vydanie La Prensa Libre poznamenáva, že väčšina miestnych expertov je presvedčená, že žiadny z viac ako 20 prezidentských kandidátov nezíska 40 % hlasov potrebných na víťazstvo v prvom kole. A druhé kolo prezidentských volieb v apríli je nevyhnutné.Všimnite si, že Kostarika je jediným neutrálnym štátom v celej Amerike, ktorý v roku 1948 úplne opustil armádu. Jedinou mocenskou štruktúrou v krajine je polícia. Kostarika je považovaná za jednu z najdemokratickejších, neskorumpovaných, bezpečných a bohatých krajín Latinskej Ameriky. Kostarika je zároveň zónou pašovania drog. Ak je v krajine tok drog, banky a politici od toho nemôžu byť izolovaní.
Všimnite si, že Kostarika sa nazýva krajina sopiek a rezervácií. Jednou z naliehavých úloh krajiny je zachovanie prírodného dedičstva. Lesy pokrývajú takmer 2/3 rozlohy Kostariky. V tropických lesoch rastú stromy cenných druhov - červené, ebenové, balzové. Jedna z najmenších krajín, pokiaľ ide o územie, Kostarika ponúka jednu z najlepších rozmanitostí voľne žijúcich živočíchov na Zemi. Je domovom 500 000 rôznych druhov – asi 4 % všetkých rastlín, hmyzu a živočíchov na Zemi. Medzinárodný park La Amistad s rozlohou 250 tisíc hektárov je teda od roku 1983 pod ochranou UNESCO a má veľkú biologickú diverzitu.
Šesť socio-ekonomických regiónov Kostariky tento týždeň predstaví akčné plány rozvoja odolného voči zmene klímy v kľúčových oblastiach, akými sú infraštruktúra, cestovný ruch a poľnohospodárska výroba. Tieto plány spoločne pripravili ministerstvá národného plánovania a hospodárskej politiky (Mideplan) a ministerstva životného prostredia a energetiky (Minae) Kostariky s podporou Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).
Téma kokaínu sa tento týždeň opäť stala predmetom titulkov latinskoamerických médií.
Podľa Ecuador Today španielske úrady zadržali viac ako 2 tony kokaínu (2 011 kg) prepraveného do prístavu Algeciras (juh) v kontajneri z Ekvádoru počas bežného colného odbavenia zásielok z Južnej Ameriky. Orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány vysvetlili, že polícia sa dozvedela o príchode niekoľkých kontajnerov s tovarom z Ekvádoru a po dôkladnej analýze rizík mala podozrenie, že by sa tam mohli prevážať maskované drogy. V jednom z kontajnerov obsahujúcich mrazenú merlúzu sa na dvoch paletách našlo ukrytých 1 741 balení bielej múčnatej hmoty. Nájdená látka bola pri teste na drogy pozitívne testovaná na kokaín. Prebiehajú vyšetrovacie úkony na identifikáciu osôb spojených s touto šaržou drog.
Je potrebné poznamenať, že skoršie drogy z Ekvádoru boli zvyčajne dodávané do Európy v nákladoch s banánmi. Východiskovým prístavom bol zvyčajne Guayaquil.
Medzitým v Argentíne zomrelo 16 ľudí a viac ako 50 bolo vážne otrávených otrávenými dávkami kokaínu, uvádza Canal 5 Noticias.
Aktuálny týždeň možno označiť aj za obdobie prírodných katastrof. Kubu zasiahlo nezvyčajné chladné počasie, ktoré demonštrovalo bezprecedentnú „bezohľadnosť“ voči obyvateľom Liberty Island. Podľa orgánu Ústredného výboru Komunistickej strany Kuby "Granma" klesla v pondelok teplota v mnohých regiónoch krajiny na rekordne nízke hodnoty pre toto ročné obdobie za posledných 40 rokov pozorovaní.
A v Ekvádore, ktorý je tiež obeťou prírodných katastrof, vyhlásili smútok za tých, ktorí zomreli v dôsledku zaplavenia hlavných dopravných tepien hlavného mesta. spôsobené silnými dažďami. Podľa oficiálnych údajov bolo zranených 47 ľudí, 23 zomrelo, 15 je nezvestných. Na Twitteri to oznámila vláda hlavného mesta Ekvádoru Quita.
Napriek tomu prílev turistov z Ruska do krajín Latinskej Ameriky rastie. A sociálne siete evidujú veľké množstvo ľudí, ktorí chcú v týchto krajinách zostať na trvalý pobyt. Posledný prudký prílev migrantov z Ruska takejto úrovne do krajín Latinskej Ameriky bol zaznamenaný v prelomových 90. rokoch. Existovali precedensy, keď Rusi z depresívnych oblastí predávali nehnuteľnosti vrátane nehnuteľností a ich rodiny sa presťahovali do Argentíny, Uruguaja, Čile, Brazílie a Venezuely. Vrátane podľahnutia presviedčaniu jednodňových firiem, ktoré sľubovali pomoc s bývaním, prácou a legalizáciou. Časť z nich sa potom za pomoci ruských veľvyslanectiev a asistencie starej emigrácie musela vrátiť domov.
V súčasnosti majú ruské ľudskoprávne organizácie spolu s latinskoamerickými partnermi v úmysle monitorovať sociálne siete z hľadiska zákonnosti aktivít firiem, ktoré ponúkajú pomoc pri presídľovaní a adaptácii migrantov z Ruska. Rovnako ako ich reklamné aktivity na sociálnych sieťach.
bbabo.Net