JALAWLA, Irak – Yousif Ibrahim už necestuje v noci po cestách okolo svojho rodného mesta Jalawla na severovýchode Iraku. Obáva sa, že bude zapletený do útokov zo strany Islamského štátu.

„Polícia a armáda už do našej oblasti veľmi neprichádzajú. Ak tak urobia, militanti ich zastrelia,“ povedal 25-ročný mladík, ktorý sa živí predajom rýb na neďalekom trhu.

Takmer tri roky po tom, čo skupina stratila svoju konečnú enklávu, sa bojovníci Islamského štátu znovu vynárajú ako smrteľná hrozba, čomu napomáha nedostatok centrálnej kontroly v mnohých oblastiach, tvrdí tucet bezpečnostných predstaviteľov, miestnych vodcov a obyvateľov severného Iraku.

Islamský štát má ďaleko od impozantnej sily, ktorou bol kedysi, ale militantné bunky, ktoré často fungujú nezávisle, prežili na území severného Iraku a severovýchodnej Sýrie a v posledných mesiacoch podnikali čoraz drzejšie útoky.

"Daeš (Islamský štát) nie je taký silný ako v roku 2014," povedal Džabar Jawar, vysoký predstaviteľ síl Pešmergov v irackej severnej autonómnej oblasti Kurdistan.

"Jeho zdroje sú obmedzené a neexistuje žiadne silné spoločné vedenie," povedal z mesta Sulaimaniya. "Ale kým sa nevyriešia politické spory, Daeš sa vráti."

Nejaký strach, že by sa to mohlo začať diať.

Islamský štát uskutočnil koncom januára jeden zo svojich najsmrteľnejších útokov proti irackej armáde za posledné roky, pričom podľa bezpečnostných zdrojov zabil 11 vojakov v meste neďaleko Džalawly.

V ten istý deň vtrhli jeho militanti do väzenia v Sýrii pod kontrolou kurdských milícií podporovaných USA v snahe oslobodiť väzňov lojálnych tejto skupine.

Išlo o najväčší útok Islamského štátu od kolapsu jeho samovyhláseného kalifátu v roku 2019. Zahynulo pri ňom najmenej 200 väzňov a militantov, ako aj 40 kurdských vojakov, 77 väzenských dozorcov a štyria civilisti.

Predstavitelia a obyvatelia severného Iraku a východnej Sýrie pripisujú veľkú časť viny rivalite medzi ozbrojenými skupinami. Keď iracké, sýrske, iránske a americké sily vyhlásili, že Islamský štát je porazený, postavili sa proti sebe na území, ktorému vládol.

Teraz Iránom podporované milície útočia na americké sily. Turecké sily bombardovali kurdských separatistických militantov. Medzi Bagdadom a irackým autonómnym kurdským regiónom pokračuje územný spor.

Napätie podkopáva bezpečnosť a dobrú správu vecí verejných a spôsobuje zmätok, z ktorého kedysi prekvital Islamský štát.

Pre Ibrahima to znamená prechádzať cez kontrolné stanovištia s rôznymi posádkami irackých vojakov a šiitských moslimských polovojenských jednotiek, aby sa dostali do práce v meste, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi ovládali Kurdi.

Odľahlá poľnohospodárska pôda medzi každou vojenskou základňou je miestom, kde sa podľa miestnych predstaviteľov ukrývajú militanti z Islamského štátu.

Podobný model sa odohráva naprieč 400-míľovým koridorom hôr a púští cez severný Irak až do Sýrie, kde kedysi dominoval Islamský štát.

Mestá ako Jalawla nesú jazvy po zúrivých bojoch spred piatich rokov – budovy premenené na trosky a zjazvené dierami po guľkách. Transparenty na počesť zabitých veliteľov z rôznych ozbrojených skupín sa tlačia o priestor na námestiach miest.

Iracké spory

V niektorých častiach Iraku, kde pôsobí Islamský štát, je hlavný spor medzi vládou v Bagdade a autonómnym severným kurdským regiónom, ktorý je domovom obrovských ložísk ropy a strategického územia, na ktoré si obidve strany robia nárok.

V týchto oblastiach sa odohrali najvražednejšie útoky džihádistov v Iraku za posledné mesiace. Desiatky vojakov, kurdských bojovníkov a obyvateľov boli zabité pri násilnostiach, z ktorých miestni predstavitelia obvinili militantov lojálnych tejto skupine.

Podľa Yawara bojovníci Islamského štátu využívajú na preskupenie územie nikoho medzi irackou armádou, kurdskými a šiitskými milíciami.

"Rozdiely medzi irackou armádou a Pešmergami sú niekedy široké 40 km (25 míľ)," povedal.

Mohammed Jabouri, veliteľ irackej armády v provincii Salahuddin, uviedol, že militanti zvyčajne operujú v skupinách po 10 až 15 ľuďoch.

Z dôvodu nedostatočnej dohody o územnej kontrole existujú oblasti, kam nemôže vstúpiť ani iracká armáda, ani kurdské sily, aby ich prenasledovali, dodal.

"Tam je aktívny Daeš," povedal do telefónu.

Iracké štátne polovojenské sily spojené s Iránom sa teoreticky koordinujú s irackou armádou, ale niektorí miestni predstavitelia tvrdia, že sa to nie vždy stáva.

„Problémom je, že miestni velitelia, armáda a polovojenské jednotky... niekedy navzájom neuznávajú svoju autoritu,“ povedal Ahmed Zargosh, starosta mesta Saadia v spornej oblasti.

"To znamená, že militanti Islamského štátu môžu operovať v medzerách."

Zargoš žije mimo mesta, ktoré spravuje, a povedal, že sa obáva atentátu zo strany militantov Islamského štátu, ak tam zostane v noci.

Sýria a hranice

Ozbrojenci z Islamského štátu na druhom konci koridoru sporného územia, v Sýrii, využívajú podľa niektorých predstaviteľov a analytikov zmätok na to, aby operovali v riedko osídlených oblastiach.„Bojovníci (vstupujú) v noci do dedín a miest a majú úplnú voľnosť pri operáciách, nájazdoch na jedlo, zastrašovaní podnikov a vymáhaní „daní“ od miestneho obyvateľstva,“ povedal Charles Lister, vedúci pracovník think-tanku Middle East Institute.

"Majú oveľa viac miestnych trhlín, či už etnických, politických, sektárskych, ktoré môžu využiť vo svoj prospech."

Sýrske vládne sily a milície podporované Iránom držia územie na západ od rieky Eufrat a kurdské sily podporované USA sú rozmiestnené na jeho východe, vrátane miesta, kde došlo k útoku na väzenie.

Obraz na irackej strane pohraničnej oblasti nie je o nič menej zložitý.

Vojaci a bojovníci zosúladení s Iránom, Tureckom, Sýriou a Západom kontrolujú rôzne časti územia, pričom samostatné kontrolné stanovištia sú od seba niekedy vzdialené len niekoľko sto metrov.

Irán a jeho zástupné milície sa podľa západných a irackých predstaviteľov snažia udržať kontrolu nad iracko-sýrskymi hraničnými priechodmi, ktoré sú vstupnou bránou Teheránu do Sýrie a Libanonu.

Americkí predstavitelia obviňujú tieto milície z útoku na približne 2000 amerických vojakov rozmiestnených v Iraku a Sýrii bojujúcich proti Islamskému štátu. Teherán nekomentoval, či je do toho zapletený Irán.

Turecko medzitým podniká bezpilotné útoky zo základní v severnom Iraku proti kurdským separatistickým militantom operujúcim na oboch stranách hranice.

Kolaps kalifátu

Na vrchole svojej moci v rokoch 2014-2017 vládol Islamský štát miliónom ľudí a prihlásil sa k zodpovednosti za útoky alebo ich inšpiroval k útokom v desiatkach miest po celom svete.

Jej vodca Abú Bakr al-Bagdádí vyhlásil svoj kalifát nad štvrtinou Iraku a Sýrie v roku 2014 predtým, ako bol zabitý pri nálete amerických špeciálnych jednotiek na severozápade Sýrie v roku 2019, keď sa skupina zrútila.

Ozbrojené sily v severnom Iraku a severovýchodnej Sýrii tvrdia, že obrovské množstvo skupín, všetkých nepriateľov Islamského štátu, by potlačilo akékoľvek oživenie.

Po útoku vo väznici vojenská koalícia pod vedením USA bojujúca proti Islamskému štátu vo vyhlásení uviedla, že nedávne útoky ju v konečnom dôsledku oslabili.

Nie všetky miestne komunity sú presvedčené.

„Po útoku na sýrske väzenie sa bojíme, že by sa Daeš mohol vrátiť,“ povedal Hussein Suleiman, vládny pracovník v irackom meste Sindžár, ktoré Islamský štát obsadil v roku 2014 a kde zavraždil tisíce príslušníkov jezídskej menšiny.

„Islamský štát prišiel naposledy zo Sýrie. Vtedy tu boli aj iracké jednotky a kurdské jednotky, ale utiekli.

bbabo.Net