Kaukaz (bbabo.net), - Ôsme zasadnutie poradnej rady pre južný koridor pre plyn (SGC) zaznamenalo úspech vo vzťahoch medzi Bruselom a Baku. Hlavným výsledkom fóra bolo, že na pozadí ostrej krízy vo vzťahoch medzi Západom a Ruskom sa Azerbajdžan zaviazal zvýšiť dodávky plynu do Európy a EÚ vyčleniť republike 2 miliardy eur na pomoc. bbabo.net sa o výsledkoch rokovaní medzi Európskou úniou a Azerbajdžanom rozprával s politickým pozorovateľom, šéfredaktorom portálu Minval.az Emilom Mustafajevom.

— Na 8. zasadnutí poradnej rady SCG sa Azerbajdžan a EÚ dohodli na zvýšení dodávok plynu do Európy. Ako to ovplyvní vzťahy medzi Baku a Bruselom?

- Samozrejme, len pozitívne. Baku opäť dokázalo, že je spoľahlivým partnerom a vždy sa na neho môžete spoľahnúť. Na druhej strane si pamätáme, že prezident Ilham Alijev tiež uviedol, že Európska únia s výnimkou Francúzska preukázala neutralitu počas 44-dňovej vojny v Karabachu. Vzťahy medzi Baku a Bruselom sa teda budú len rozvíjať, ale môžeme sa baviť najmä o ekonomickej spolupráci.

Čo sa týka politickej spolupráce, strany sú diametrálne v odlišných geopolitických realitách a mušliach. Aj keď tu treba dodať, že rokovania o podpise strategického partnerstva prebiehajú, nezabúdajme, že trvajú už niekoľko rokov a strany sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť úspech.

— Toto rozhodnutie bolo prijaté na pozadí ukrajinskej krízy a možných sankcií voči Rusku. Ako ovplyvnia dohody dosiahnuté medzi Baku a EÚ vzťahy medzi Azerbajdžanom a Ruskom? Ako to budú vnímať v Moskve?

- Po prvé, objem dodávok azerbajdžanského plynu na európsky trh nie je porovnateľný s ruským. Baku je unavený z toho, že to opakujem, nedávno to bolo vyhlásenie nášho veľvyslanca v Británii Elina Suleymanova. V rozhovore pre Bloomberg povedal, že úroveň ponuky nie je porovnateľná. Ale túto otázku, žiaľ, vždy aktivujú rôzni propagandisti v predvečer významných úspechov našej krajiny v energetických záležitostiach. A teraz opäť čelíme takejto náplni, aby sme do vzťahov medzi Baku a Moskvou vniesli nesúlad. Dobrou správou je, že tieto vzťahy prešli skúškou druhej karabašskej vojny a na rozdiel od predpovedí pozorovateľov sa nezhoršili, ale naopak, objavilo sa v nich veľa pozitívneho.

Po druhé, dosiahnuté dohody by ich v žiadnom prípade nemali ovplyvniť. Azerbajdžan je suverénny štát, orgány krajiny sa riadia národnými záujmami a konajú bez ohľadu na kohokoľvek. Treba brať do úvahy aj globálnu ekonomickú situáciu – teraz sú vyspelé krajiny v ťažkej situácii, trend sa nezlepšuje.

Rusko dodáva Európe asi 400 miliárd kubických metrov plynu (ročne), čo je približne 41 % celého európskeho trhu, zatiaľ čo Azerbajdžan dodal v roku 2021 len 10 miliárd a so všetkými svojimi kapacitami bude schopný dodať do Európy len 30 miliárd trhy, nie viac. Zároveň ide do Turecka 8 miliárd kubických metrov. To znamená, že na vrchole domácej produkcie a exportu plynu sa do Európy dostane v najlepšom prípade len 23 miliárd kubických metrov plynu. Nemyslím si, že tento zväzok - 23 - môže Rusko nadchnúť a byť konkurentom jeho modrého paliva v celosvetovom meradle. Okrem toho Rusko dodáva plyn najmä do severnej a strednej Európy a Azerbajdžan len do južnej časti kontinentu.

- Do akej miery môže Azerbajdžan poskytovať plyn EÚ? Je možné dodávať iránsky alebo turkménsky plyn do Európy cez Azerbajdžan?

- Je jasné, že Baku nedokáže zabezpečiť všetky potreby Európy, no ani sa tak netvári. Od začiatku roka však Azerbajdžan začal dostávať turkménsky plyn na základe trojstrannej dohody s Iránom a Turkménskom o výmenných dodávkach modrého paliva. A zdá sa mi, že ak sa Západu napriek tomu nepodarí dohodnúť sa s Ruskom a na východe Ukrajiny vypukne vojna, potom bude nepochybne mimoriadne potrebný iránsky alebo turkménsky plyn. V každom prípade, bez ohľadu na rozuzlenie okolo Ukrajiny, EÚ to už teraz myslí vážne so znížením svojej závislosti od ruského plynu. Realita je však taká, že ako som povedal vyššie, samotný Azerbajdžan nemá také objemy, aby nahradil Rusko.

Ďalším problémom je iránsky a turkménsky plyn. A tu môže Azerbajdžan vystupovať ako tranzitná krajina. Na Irán stále platia sankcie a rokovania o návrate k jadrovej dohode prebiehajú, no zatiaľ bez výsledkov. Na druhej strane medzi Iránom a Tureckom je pripravený plynovod s kapacitou 23 miliárd kubických metrov plynu ročne. To znamená, že o Azerbajdžan nie je núdza. Zároveň, ak si všimnete, nedávno sa objavila správa, že Irán zvyšuje dodávky plynu do Turecka o 50 %.

Pokiaľ ide o turkménsky plyn, hlavným partnerom tejto krajiny je Čína.

bbabo.Net