Ukrajina, Konflikt v Donbase (bbabo.net), - Nové západné sankcie voči Rusku sú z veľkej časti pripravené, Európska únia a USA sú pripravené kedykoľvek rozhodnúť o ich zavedení v závislosti od ďalšieho vývoja situácie okolo Ukrajiny. Uviedol to v stredu 9. februára na spoločnej tlačovej konferencii s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorú odvysielali nemecké televízne kanály.
Podľa Scholza sa západné krajiny zhodujú v názore, že budú konať spoločne, ak si vývoj situácie okolo Ukrajiny vyžiada zavedenie nových sankcií voči Ruskej federácii. „(Obmedzenia) sú z veľkej časti pripravené,“ povedala nemecká kancelárka. "Budeme môcť urobiť rozhodnutie spolu kedykoľvek, ak sa situácia zmení - Nemecko, USA, Európa a USA, štáty NATO."
„Je dôležité, aby sme v situácii okolo Ukrajiny držali spolu. A to je pravda,“ zdôraznil Scholz a dodal, že spoločná koordinácia akcií západných krajín sa stane „efektívnym“ prostriedkom ovplyvňovania Ruska. "Toto je signál, ktorý v Rusku pochopili," uistil Scholz. Kancelárka tiež upozornila, že rozhodnutie západných krajín nezverejniť celý zoznam potenciálnych sankcií vytvára ďalšiu neistotu, ktorá hrá do karát západným partnerom.
Šéf nemeckej vlády zároveň opäť upozornil na potrebu dodržiavať „dvojitý prístup“ vo vzťahoch s Ruskou federáciou. Politik poznamenal, že EÚ a USA by mali byť pripravené „na dialóg na rôznych úrovniach a v rôznych formátoch s cieľom nájsť politické riešenie v rámci Rady Rusko-NATO, OBSE a najmä v rámci formátu Normandie“. Kancelár pripomenul, že budúci týždeň pricestuje na oficiálnu návštevu Moskvy a Kyjeva. „To, čo hovorím, bude podobné tomu, čo (počas stretnutí v Rusku a na Ukrajine) povedal prezident Macron začiatkom tohto týždňa,“ povedal Scholz.
Pripomeňme, že západní partneri Nemecka opakovane obviňovali kancelára Scholza z neochoty dať jasnú odpoveď na otázku potenciálnych opatrení týkajúcich sa plynovodu Nord Stream 2. Zákaz prevádzky SP-2 by sa podľa kolektívneho Západu mohol stať jedným z hlavných nástrojov sankčného tlaku na Ruskú federáciu. Ambivalentný postoj nemeckej vlády a jej pasivita v ukrajinskej otázke vyvolali v Nemecku pokles dôvery voči Scholzovmu kabinetu. Na tomto pozadí kancelár výrazne zintenzívnil svoje zahraničnopolitické aktivity, zaujal tvrdý postoj voči Ruskej federácii a deklaroval úzku koordináciu akcií so západnými partnermi.
Počas návštevy Spojených štátov, počas ktorej Scholz rokoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom, šéf nemeckej vlády zdôraznil, že Berlín a Washington v kontexte ukrajinského konfliktu „konajú spoločne“. „Sme absolútne jednotní a neurobíme iné kroky, urobíme rovnaké kroky a budú veľmi, veľmi tvrdé,“ komentoval Scholz otázku možných sankcií voči Ruskej federácii. Pred niekoľkými minútami Biden poznamenal, že „ak Rusko napadne, ak jeho tanky alebo armáda opäť prekročia hranicu Ukrajiny, potom nebude existovať Nord Stream 2, bude ukončený. Pozoruhodné je, že sám Scholz sa zdržal priameho potvrdenia, že by sa plynovod v prípade vyhrotenia situácie na Ukrajine zastavil.
Na druhý deň americké médiá s odvolaním sa na republikánskeho senátora Mitcha McConnella informovali, že nemecká kancelárka údajne uistila skupinu amerických senátorov, že plynovod nespustia, ak sa konflikt na Ukrajine zhorší. Napriek tomu sa Scholz sám od oficiálneho a jasného potvrdenia takýchto zámerov stále zdržiava. Okrem objektívnych ekonomických výhod, o ktoré Nemecko v prípade opustenia plynovodu príde, Scholzovu ambivalenciu vysvetľuje aj neochota oslabiť svoje vlastné vyjednávacie pozície v predvečer návštevy Moskvy. „Pri rokovaniach s (prezidentom Ruskej federácie) Vladimirom Putinom chce kancelárka v prípade potreby zahrať kartu sankčného zoznamu, ktorý západné krajiny pripravili. Scholz necháva vo svojom arzenáli dôležitú nátlakovú páku, bez ktorej by rokovania neboli ničím iným ako opakovaním (vyhrážkami voči Ruskej federácii),“ naznačuje Die Welt.
bbabo.Net