Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce dosiahnuť nezávislosť ekonomiky krajiny od fosílnych palív prostredníctvom rozvoja jadrovej a obnoviteľnej energie. Uviedol to vo svojom prejave v Belforte (Burgundsko), kde predstavil energetickú stratégiu krajiny na obdobie do roku 2050. Informoval o tom kanál Euronews.
V krajine sa postaví najmenej šesť jadrových reaktorov novej generácie (EPR2 – European Pressurized Nuclear Reactor). Prvý z nich bude funkčný najneskôr v roku 2035. V súčasnosti sa zvažuje možnosť výstavby ďalších 8 reaktorov, ako aj predĺženie životnosti existujúcich reaktorov. Vďaka tomu môže byť vo Francúzsku do roku 2050 vybudovaných 14 nových jadrových reaktorov a podiel jadrových elektrární na výrobe elektriny presiahne 80 %. Prezident krajiny tiež načrtol cieľ - zvýšiť kapacitu výroby obnoviteľných zdrojov energie (OZE), 10-krát - solárne elektrárne a 2-krát - veterné.
V súčasnosti jadrové elektrárne (JE) vyrábajú viac ako 70 % všetkej elektriny spotrebovanej v krajine. Celkovo vo Francúzsku funguje 56 jadrových reaktorov. Podiel slnka tvorí až 2%, vietor - 8%, plyn a uhlie - až 9% celej generácie. Zároveň je to vďaka veľkým kapacitám jadrových elektrární, že Francúzsko vyrába viac elektriny ako spotrebuje a vyváža ju do Nemecka a Talianska.
Francúzsko oznámilo svoje plány v oblasti jadrovej energetiky bez toho, aby čakalo na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady Európy, ktoré teraz zvažujú možnosť uznať jadrové elektrárne ako čistú výrobu. Pre hlavného odporcu jadrovej energetiky – Nemecko, je takéto rozhodnutie Paríža sotva prekvapením, rozdiely v tejto otázke medzi oboma lídrami EÚ pretrvávajú už od roku 2012.
Okrem Francúzska má jadrová energetika ďalších priaznivcov v EÚ – v Česku, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Poľsku a Slovinsku. Zo štátov, ktoré nie sú členmi únie, sa jadrové elektrárne naďalej stavajú v Spojenom kráľovstve.
Francúzsko je zaradené do okruhu štyroch krajín, ktoré sú schopné samostatne postaviť jadrové elektrárne, spolu s Ruskom, Spojenými štátmi a Čínou, uviedol Artem Tuzov, výkonný riaditeľ oddelenia kapitálového trhu Univer Capital. Iné krajiny, samozrejme, môžu tiež urobiť deklaratívne rozhodnutie postaviť jadrovú elektráreň, ale samy to nezvládnu.
V tomto svetle je veľmi dôležité, že to boli Rusko, Spojené štáty americké a Čína, ktoré nikdy ani nezačali hovoriť o vyňatí jadrovej výroby z energetickej bilancie. Vo Francúzsku boli takéto rozhovory v rokoch 2015-2017, počas prezidentskej kampane Emmanuela Macrona. Potom prisľúbil zníženie podielu jadrovej výroby v krajine na 50 %. Teraz, po energetickej kríze v roku 2021, však zmenil svoj prístup k jadrovým elektrárňam.
Rozvoj jadrových elektrární bol vždy skôr politickým problémom kvôli diametrálne odlišným postojom k tejto otázke v Nemecku a Francúzsku. Rozhodnutie Paríža neovplyvní celoeurópsky kurz k rozvoju obnoviteľných zdrojov energie, domnieva sa Vladimir Gorčakov, vedúci skupiny ACRA pre hodnotenie rizík trvalo udržateľného rozvoja.
Politika úplného odmietnutia tvorby uhlíka sa počíta do roku 2050 a bude sa realizovať, súhlasí Tuzov. Poznamenáva však, že energetická kríza ukázala slabosť obnoviteľnej energie vo veternej a slnečnej energii. V skutočnosti teraz EÚ ide cestou koncepcie „Zelené námestie“, ktorú navrhol Rosatom. Tento koncept zahŕňa výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie zo štyroch zdrojov – jadrovej energie, vodnej energie, veternej a solárnej energie. Ale vzhľadom na špecifiká územia EÚ je ťažké počítať s rozvojom vodnej energie, preto ju chcú nahradiť plynom.
bbabo.Net