Spojené štáty americké varovali pred blížiacou sa inváziou Ruska na Ukrajinu a dokonca stanovili dátum ofenzívy na 16. februára. A hoci neskôr o tomto dátume pochyboval aj samotný Washington, takmer 40 krajín začalo evakuovať diplomatov a občanov z Ukrajiny, odchádzajú pozorovatelia misie OBSE a západní vojenskí inštruktori. Letecké spoločnosti zvažujú možnosť pozastavenia letov do ukrajinských miest. Samotné orgány Ukrajiny považujú tieto opatrenia za neopodstatnené a vyzývajú ľudí, aby nepodliehali panike. Moskva nevylučuje, že Ukrajinec alebo tretia strana sa pripravujú na usporiadanie provokácie na Donbase s cieľom zatiahnuť Rusko do vojny. Tri mesiace po začatí diplomatického a vojenského tlaku na Západ s cieľom získať bezpečnostné záruky sa Rusko ocitlo vo veľmi nebezpečnej situácii.

Späť na novinky » Späť na novinky »

Streda, 16. februára

Uplynuli takmer tri mesiace odvtedy, čo Vladimir Putin 18. novembra inštruoval ministerstvo zahraničných vecí, aby od USA a NATO žiadalo „poskytnutie serióznej dlhodobej bezpečnosti záruky pre Rusko“. Potom ruský prezident vyhlásil, že je potrebné udržať Západ v „stave napätia“ „tak dlho, ako to bude možné“, pričom jasne poukázal na hromadenie ruských vojenských síl a techniky v blízkosti hraníc s Ukrajinou, čo značne znepokojilo Spojené štáty a svojich európskych spojencov.

Ruská strana zrejme až prehnane splnila úlohu udržiavať napätie. Americký prezident Joe Biden v piatok večer varoval spojencov, že Rusko je pripravené napadnúť Ukrajinu a podľa amerických médií dokonca označil dátum údajného útoku na stredu 16. februára.

Jeho poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan na mimoriadnom mediálnom brífingu v Bielom dome nemenoval konkrétny deň, ale dal jasne najavo, že ide o časové obdobie do 20. februára. "Táto (ruská invázia na Ukrajinu...) by sa mohla začať počas olympijských hier," povedal. Jake Sullivan pripomenul, že americké úrady začali evakuovať diplomatov a ich rodiny z Kyjeva a apeloval na všetkých ostatných Američanov na Ukrajine s výzvou, aby „okamžite odišli“.

"Každý Američan na Ukrajine by mal odísť čo najskôr, v každom prípade do 24 až 48 hodín," povedal. Ďalšia možnosť opustiť krajinu už podľa neho nemusí byť a občania USA by nemali očakávať, že ich armáda bude môcť evakuovať neskôr. „Ak Rusko napadne Ukrajinu, útok s najväčšou pravdepodobnosťou začne leteckým bombardovaním a raketovými útokmi, ktoré, samozrejme, môžu viesť k smrti civilistov bez ohľadu na ich národnosť. Pri následnej pozemnej invázii by mohli byť zapojené obrovské sily, “pokračoval poradca amerického prezidenta.

Spojenie potrebné na zorganizovanie odletu môže byť podľa neho náhle prerušené a komerčné lety zastavené. "Akonáhle začnú nepriateľské akcie, nikto nemôže očakávať, že odíde letecky, po železnici alebo po ceste," varoval.

Jake Sullivan zdôraznil, že netvrdí, že ruská invázia je bezprostredná, ale poznamenal, že americké úrady považujú za svoju povinnosť varovať občanov pred nebezpečenstvom. Na početné otázky novinárov o dôkazoch o údajne hroziacom ruskom útoku poradca odpovedal nejasne: závery USA sú založené na množstve síl a techniky, ktoré Rusko stiahlo k hraniciam Ukrajiny, a na „prijatých spravodajských službách“.

V nedeľu, keď hovoril na CNN, si však pán Sullivan zjavne nebol taký istý informáciami, ktoré zverejnil v piatok. „Nemôžeme presne predpovedať deň (invázie...), ale hovoríme, že sa nachádzame v období, keď inváziu, veľkú vojenskú operáciu, môže Rusko spustiť na Ukrajine v ktorýkoľvek deň. To zahŕňa budúci týždeň až do konca olympijských hier. Samozrejme, že sa to môže stať po olympiáde. Alebo, je to stále možné, Rusko sa môže rozhodnúť pre cestu diplomacie,“ povedal poradca pre národnú bezpečnosť.

Nech je to akokoľvek, ale v sobotu americké ministerstvo zahraničia oznámilo želanie „niekoľko tisíc Američanov“ opustiť Ukrajinu. Po Spojených štátoch začalo takmer 40 európskych, blízkovýchodných a ázijských štátov evakuovať zamestnancov a občanov veľvyslanectiev. Taktiež vyšlo najavo, že Spojené štáty a Veľká Británia stiahli svojich predstaviteľov z monitorovacej misie OBSE monitorujúcej situáciu na demarkačnej línii v Donbase. Je pozoruhodné, že Spojené štáty, Veľká Británia a Kanada majú v úmysle stiahnuť z Ukrajiny vojenských inštruktorov, ktorí tam predtým prišli, aby vycvičili ukrajinský vojenský personál.

Cez víkend sa objavili aj informácie o možnom pozastavení leteckej dopravy nad Ukrajinou. Podľa ukrajinských médií by sa tak mohlo stať už v pondelok pre odmietnutie západných poisťovní obsluhovať civilné lietadlá v ukrajinskom vzdušnom priestore. Holandská letecká spoločnosť KLM už pozastavila lety na Ukrajinu a cez jej vzdušný priestor. Rovnaký krok nevylučuje ani nemecká Lufthansa.Späť na novinky »

„Anglosasovia potrebujú vojnu“

Ukrajinské úrady zatiaľ všetky tieto opatrenia stále nepovažujú za opodstatnené, ako vyplýva z vyhlásenia prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyzval tých, ktorí nie je ľahostajné poskytnúť Kyjevu „dodatočné informácie o 100% invázii Ruskej federácie na Ukrajinu od 16. februára - ). Ukrajinský premiér Denys Shmygal vo videoposolstve vyzval občanov krajiny, aby zachovali sebakontrolu. „Žijeme vo svete rýchleho šírenia informácií, keď je panika darom pre nepriateľa. Je to panika, ktorá ničí štáty lepšie ako tanky a guľomety,“ povedal s tým, že dezinformácie a panika už negatívne ovplyvňujú kurz hrivny a stav ekonomiky krajiny.

V sobotu sa medzitým prevalilo, že Rusko sa rozhodlo výrazne zredukovať aj počet zamestnancov svojho veľvyslanectva v Kyjeve a generálnych konzulátov vo Ľvove, Odese a Charkove. Z vysvetlenia zástupkyne ruského ministerstva zahraničia Marie Zacharovej vyplýva, že k takémuto kroku pristúpila Moskva, keď videla, že Washington a Londýn začali evakuovať diplomatov. „Vzhľadom na významný vplyv, ktorý majú na Kyjev, a vo všeobecnosti na ich úlohu pri riadení procesov na Ukrajine – akú hodnotu má samotné čerpanie „štvorcových“ zbraní a inštruktorov – sme dospeli k záveru, že naši americkí a britskí kolegovia zrejme vedia o niektorých pripravované vojenské akcie na Ukrajine, ktoré môžu výrazne skomplikovať situáciu v bezpečnostnej sfére,“ povedala. Podľa nej v tejto situácii v obave z možných provokácií "kyjevského režimu alebo tretích krajín" padlo rozhodnutie "o určitej optimalizácii" personálu ruských zahraničných misií na Ukrajine.

Maria Zakharova zároveň ostro kritizovala rozhodnutie USA a Spojeného kráľovstva stiahnuť svojich pozorovateľov z monitorovacej misie OBSE. Tieto kroky podľa nej nemôžu v Rusku vyvolať vážne obavy. „Misia je zámerne vtiahnutá do militaristickej psychózy podnecovanej Washingtonom a používa sa ako nástroj na možnú provokáciu,“ povedala Maria Zakharová. A dodala: „Hystéria Bieleho domu odhaľuje viac ako kedykoľvek predtým. Anglosasovia potrebujú vojnu. Za každú cenu. Obľúbenou metódou riešenia vlastných problémov sú provokácie, dezinformácie a vyhrážky.

O aktuálnej situácii v sobotu telefonicky diskutovali najskôr šéfovia ministerstiev zahraničných vecí Ruska a Spojených štátov Sergej Lavrov a Anthony Blinken, potom ministri obrany Sergej Šojgu a Lloyd Austin a napokon prezidenti Vladimir Putin. a Joe Biden. Ruský prezidentský poradca Jurij Ušakov uviedol, že rozhovor oboch lídrov "prišiel v čase bezprecedentnej hystérie zo strany amerických predstaviteľov o údajne bezprostredne hroziacej ruskej invázii na Ukrajinu". Americká strana podľa neho s odvolaním sa na pravdepodobnosť takéhoto "katastrofického scenára" požiadala o urgentný telefonický kontakt prezidentov, hoci pôvodne mali telefonovať už v pondelok.

Zároveň Jurij Ušakov vo všeobecnosti rozhovor opísal ako „celkom vyvážený a biznisový“. Joe Biden podľa neho povedal, že je „prívržencom diplomatickej cesty“ a v tejto súvislosti „uviedol množstvo úvah, ktoré podľa neho zohľadňujú mnohé z ruských obáv“. „Prezident Ruska reagoval v duchu, že ruská strana, samozrejme, dôkladne analyzuje úvahy vyjadrené Bidenom a my ich nepochybne zohľadníme,“ pokračoval asistent Vladimíra Putina. „Ale, žiaľ, bolo povedané toto tieto úvahy neovplyvňujú ústredné, kľúčové prvky ruských iniciatív“.

Prezident Ruskej federácie podľa Jurija Ušakova tiež „vyzdvihol deštruktívnu líniu ukrajinských úradov k sabotáži minských dohôd, ktorá trvá posledných osem rokov“ a „uviedol, že západné štáty nevyvíjajú náležitý tlak“. aby Kyjev plnil svoje záväzky.“ záväzky.“

Biely dom zase uviedol, že Joe Biden „jasne povedal, že ak Rusko podnikne ďalšiu inváziu na Ukrajinu, Spojené štáty spolu so spojencami a partnermi rázne zareagujú“ a prinútia Rusko za to zaplatiť „vysokú cenu“. Americký prezident tiež varoval, že ruská invázia na Ukrajinu "spôsobí masívne straty na životoch" a "oslabí pozíciu" Moskvy. "Prezident Biden dal prezidentovi Putinovi jasne najavo, že kým sú Spojené štáty pripravené zapojiť sa do diplomacie... my sme rovnako pripravení aj na iné scenáre," uviedol Biely dom.

Čo dosiahli

Ak, ako vyplýva zo všetkého vyššie uvedeného, ​​Moskve sa podarilo vytvoriť napätie na Západe, potom je čoraz ťažšie získať bezpečnostné záruky. Pripomeňme, že Rusko v polovici decembra odovzdalo Spojeným štátom a NATO návrhy zmlúv, ktoré podrobne popisujú, čo presne od nich požaduje. Okrem iného sú to: odmietnutie rozširovania NATO (predovšetkým na úkor Ukrajiny), záruky, že v Európe nebudú rozmiestnené úderné systémy ohrozujúce Rusko a stiahnutie síl a infraštruktúry Severoatlantickej aliancie do pozícií tzv. 1997. K písanému textu bolo pripojené ústne ultimátum: nespĺňajte tieto požiadavky, bude nasledovať vojensko-technická odpoveď.

Zároveň je nepravdepodobné, že by ľudia podieľajúci sa na rozhodovaní v Moskve skutočne očakávali, že ich požiadavky budú uspokojené presne v takej podobe, v akej boli predložené. Čokoľvek ruskí predstavitelia verejne povedia, dobre si uvedomujú, že žiadny prezident USA nemôže oznámiť zrušenie „politiky otvorených dverí“ NATO, a to ani vo vzťahu k jedinej krajine, v tomto konkrétnom prípade k Ukrajine.

Ak však vezmeme do úvahy úlohu Ruska – získať právne záväzné garancie nevstupu Ukrajiny do NATO – nie priamo, ale v širšom kontexte, tak ju možno dosiahnuť aj inak – implementáciou Minských dohôd o tzv. urovnanie konfliktu na Donbase.

Faktom je, že návrat Donbasu Ukrajine v prísnom súlade s minskými dohodami, ako to chce Moskva, by Kyjevu nadlho zatvoril cestu do NATO. Plán na vyriešenie konfliktu (dokument je k dispozícii), ktorý neuznaná DĽR a LPR predložila Trilaterálnej kontaktnej skupine už v roku 2020, navrhuje udeliť týmto regiónom do roku 2050 osobitný štatút. Samozvané republiky však trvajú na tom, že toto obdobie možno predĺžiť referendami, ktoré by sa mali konať najskôr v roku 2045 a najneskôr v roku 2049.

Minské dohody a na nich založené návrhy Donecka a Luganska (Kyjev zatiaľ neodpovedal na cestovnú mapu) navrhujú, ak by sme niekoľkostranový text stlačili do jednej frázy, vytvoriť na území štát v štáte. Ukrajiny. Okrem toho, že takáto výstavba znamená vznik alternatívnych centier moci a rozhodovania ku Kyjevu, má aj značný konfliktný potenciál: dá sa s istotou predpovedať, že medzi centrom a týmito regiónmi vzniknú v akýchkoľvek otázkach trenice.

Dodatočným efektom implementácie minských dohôd môže byť, že po vzore Donbasu môžu autonómiu chcieť aj niektoré ďalšie regióny krajiny, najmä tie, kde kompaktne žijú iné etnické skupiny. Pre štát so slabou centrálnou vládou, akým je Ukrajina, to hrozí chaosom. V rozhovore pre agentúru Associated Press o ňom zrejme hovoril tajomník Bezpečnostnej rady krajiny Alexej Danilov, ktorý vyzval Západ, aby nevyvíjal tlak na Kyjev pri plnení minských dohôd.

Stále však nič nenasvedčuje tomu, že by ukrajinská strana mala v úmysle naplniť dohody, ktoré minulý týždeň oslávili presne sedem rokov. Po ruskom diplomatickom a vojenskom tlaku sa podarilo oživiť rokovania v normandskom formáte a prvé stretnutie po dlhšej prestávke dokonca dalo dôvod na optimizmus.

Posledné kolo rokovaní normandskej štvorky však zlyhalo a to hrá do karát Kyjevu, ktorého taktikou nie je zriecť sa dohôd a rokovaní o ich realizácii, ale v konečnom dôsledku ich nerealizovať. Prezident Zelenskyj a jeho tím viac myslia na sebazáchovu a blížiace sa voľby – parlamentné v roku 2023 a prezidentské v roku 2024. Chápu, že akýkoľvek kompromis ohľadom Donbasu môže vyhodiť do vzduchu vnútropolitickú situáciu a viesť k zmene moci. Strach z Majdanu jednoznačne prevažuje nad túžbou ukončiť vojnu.

To dráždi Moskvu, ktorá od Západu vyslovene vyžaduje väčší tlak na Ukrajinu. Súdiac podľa vyjadrení západných politikov, vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, tento tlak tu je, no Volodymyr Zelenskij ešte neustúpil.

Medzi evidentnejšie pozitívne úspechy patrí ochota Spojených štátov diskutovať s Ruskom o „rozmiestnení a použití ozbrojených síl na Ukrajine“. Tak je táto téma naznačená v písomnej odpovedi americkej strany na ruské požiadavky. Spojené štáty, ako vyplýva z tohto dokumentu, ponúkajú Rusku, aby začalo rokovania o „opatreniach vzájomnej transparentnosti“ a „vzájomných záväzkoch“, ktoré stanovujú odmietnutie rozmiestnenia pozemných útočných raketových systémov a pravidelných ozbrojených síl na území Ukrajiny s bojovú misiu. Moskva už skôr vyjadrila obavy, že na území Ukrajiny by mohli byť rozmiestnené úderné systémy a základne USA a ďalších krajín NATO.Z hľadiska záujmov Ruska možno za pozitívum považovať začiatok odbornej diskusie v USA a Európe o tom, že asi naozaj netreba NATO rozširovať (alebo aspoň uvaliť moratórium na prijímanie nových členov) a Európa potrebuje inú bezpečnostnú architektúru, ktorá by nahradila tú, ktorá bola prestavaná po skončení studenej vojny. Stĺpce a rozhovory na tieto témy sa za posledné tri mesiace objavili v mnohých smerodajných západných publikáciách, ktoré v skutočnosti predtým neexistovali.

Ďalší úspech: pripravenosť vyjadrená Spojenými štátmi (aj písomne) diskutovať s Ruskom o kontrole zbrojenia, vojenskom obmedzení a predchádzaní nebezpečným incidentom. Mnohé z opatrení citovaných v reakcii Washingtonu ako vhodné boli v priebehu rokov presadzované samotnou Moskvou, no neúspešne.

Najvýraznejším príkladom je návrh, ktorý Rusko zverejnilo v roku 2019, aby uvalilo moratórium na rozmiestňovanie predtým zakázaných rakiet stredného a kratšieho doletu v Európe. Až donedávna to USA a ich spojenci v NATO verejne označovali za „neprijateľné a nedôveryhodné“. V reakcii Washingtonu na požiadavky Moskvy sa však výslovne uvádza, že Američania súhlasia s rokovaním o tejto otázke. Okrem toho list objasňuje, že USA sú pripravené diskutovať o mechanizme transparentnosti s Ruskom s cieľom potvrdiť absenciu riadených striel Tomahawk na miestach inštalácie Aegis Ashore v Rumunsku a Poľsku za predpokladu, že Rusko poskytne vzájomné podmienky transparentnosti týkajúce sa dvoch území vybraných USA. raketové základne na svojom území. Predtým návrh na zavedenie podobných overovacích opatrení dala ruská strana, ale vypočuli si ho až teraz.

Vedľajšie účinky

Ruský diplomatický a vojenský tlak za posledné tri mesiace má však veľa negatívnych účinkov. A na rozdiel od plusov, ktoré existujú zatiaľ len na papieri, mnohé z nich sú už veľmi praktické.

Prudko sa tak zintenzívnili dodávky zbraní zo západných krajín na Ukrajinu. Na kyjevskom letisku Boryspil jedno po druhom pristávajú vojenské dopravné lietadlá zo Spojených štátov a ďalších krajín NATO, ktoré dodávajú muníciu, zbrane a trenažéry (pozri infografiku na tejto stránke). Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v sobotu večer na Twitteri uviedol, že samotné Spojené štáty dodali Ukrajine 1300 ton vojenskej pomoci.

Z hľadiska záujmov Ruska ide samozrejme o krajne nežiadúci trend. Podľa Jurija Ušakova počas sobotňajšieho rozhovoru s Joeom Bidenom Vladimir Putin „upozornil na nebezpečenstvo militarizácie Ukrajiny, jej napumpovanie modernými zbraňami, ktoré západné krajiny cielene robia, čím podporil možné provokácie ukrajinských bezpečnostných síl vo vzťahu k Donbass a vo vzťahu ku Krymu“.

Medzitým v posledných mesiacoch prebiehalo aktívne budovanie síl a výzbroje na „východnom krídle“ NATO. Časť armády sa do regiónu presúva priamo zo Spojených štátov. Očakáva sa, že začiatkom tohto týždňa príde do Poľska ďalších približne 3000 amerických vojakov. Uvádza sa, že tieto kontingenty sú určené na posilnenie obranyschopnosti východoeurópskych členských krajín NATO a nebudú zapojené do možného ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

Ďalším negatívnym efektom pre Rusko bol rast protiruských nálad na Ukrajine. V decembrovom prieskume Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu by tak za vstup Ukrajiny do NATO hlasovalo 59,2 % opýtaných a možnosť ruskej invázie na Ukrajinu považovalo za veľmi pravdepodobnú 49,2 %. 57,8 % opýtaných zároveň uviedlo, že ukrajinské orgány by sa mali aktívne postaviť proti Rusku. Tieto čísla vychádzajú z podobného prieskumu uskutočneného vo februári minulého roka.

Na pozadí neustálych vyhlásení o rastúcej „ruskej hrozbe“ treba v mnohých západných krajinách očakávať ďalšie zhoršovanie postojov k Rusku. Čerstvé globálne prieskumy sa nepodarilo nájsť, ale napríklad počas januárovej štúdie Pew Research Center v Spojených štátoch 49 % opýtaných uviedlo, že považuje Rusko za rivala, 41 % za nepriateľa a len 7 % za partnera. A vo februárovom prieskume medzi občanmi siedmich krajín EÚ, ktorý si objednal ECFR, 73 % Poliakov a 64 % Rumunov uviedlo, že považujú za „veľmi pravdepodobné“ alebo „veľmi pravdepodobné“, že „Rusko tento rok napadne Ukrajinu“. Obyvatelia väčšiny krajín zúčastnených na prieskume zároveň uviedli, že ich vlády by sa mali aktívnejšie zapájať do ochrany Ukrajiny pred „ruskou agresiou“.

Medzi ďalšie negatívne dôsledky novembrovej iniciatívy Moskvy patria: zhromaždenie NATO na pozadí „ruskej hrozby“, zbližovanie medzi NATO a Európskou úniou a rastúci počet podporovateľov členstva v NATO vo Fínsku a Švédsku. Alarmistická rétorika o blížiacej sa „ruskej invázii“ a hrozby tvrdých sankcií majú negatívny vplyv na kotácie ruských firiem, ako aj na kurz rubľa.Dá sa teda konštatovať, že za posledné tri mesiace diplomatický a silový tlak na Západ priniesol Rusku pozitívne a mnohé krajne nežiaduce výsledky. Jurij Ušakov uviedol, že Moskva "v blízkej budúcnosti upozorní partnerov a verejnosť" svoju odpoveď na reakciu USA a NATO na požiadavky Ruska.

Tu, samozrejme, vzniká vtip, že "hlavné nie je do 16. februára." Ale asi nie je čas na žarty.

bbabo.Net