Hoci do francúzskych prezidentských volieb zostávajú už len dva mesiace, stále sa zdá, že kampaň ešte ani nezačala. Napravo aj naľavo sú kandidáti zaneprázdnení oddeľovaním svojich území od blízkych súperov. Zdá sa, že každý sa viac zameriava na vybavovanie vnútorných účtov ako na konfrontáciu s úradujúcim Emmanuelom Macronom.

Naľavo hrá sedem kandidátov hru s nulovým súčtom pre najviac 25 percent voličov. Na pravej strane prebieha podobná súťaž medzi stredom a extrémom, pričom traja kandidáti sa napokon uchádzajú o približne 45 percent voličov. Prieskumy verejnej mienky v súčasnosti ukazujú, že Macron vyhral prvé kolo hlasovania s 25 percentami a bol znovu zvolený v druhom kole, bez ohľadu na to, či bude čeliť Marine Le Penovej z krajne pravicového Národného zhromaždenia alebo Valerie Pecresse z tradičnej stredopravej strany Les Republicains.

Medzitým sa zdá, že Macron je spokojný s tým, že sleduje, ako jeho vyzývatelia bojujú medzi sebou. Oficiálne oznámenie o svojej kandidatúre odkladal na poslednú chvíľu a dal jasne najavo, že na debatách prvého kola sa nezúčastní.

Macronov pozoruhodný vplyv na francúzsky politický život je anomálny. Vo väčšine veľkých demokracií sa politika čoraz viac polarizuje, pričom ľavica a pravica sú uzavreté v stave vzájomnej nenávisti. Ako sa Macronovi podarilo udržať umiernenú centristickú líniu? Časť odpovede spočíva vo výnimočných okolnostiach, za ktorých bol v roku 2017 zvolený.

Počas týchto volieb bol hlavný kandidát ľavice, úradujúci prezident Francois Hollande, taký nepopulárny – rok pred koncom jeho funkčného obdobia mal len 4 percentá schválenia –, že sa nakoniec rozhodol nekandidovať. Kandidát mainstreamovej pravice Francois Fillon sa v rovnakom čase dostal do finančného škandálu a bol odsúdený na päť rokov väzenia za obvinenia zo sprenevery.

Okrem týchto jedinečných okolností ťažil Macron aj z rastúcej radikalizácie ľavice aj pravice, čo mu umožnilo upevniť kontrolu nad veľkým blokom voličov, ktorí sa obávali extrémizmu na oboch stranách. Jeho kampaň sa držala učebnicovej stratégie „medián-volič“ a prilákala umiernených ľavicových voličov, z ktorých mu mnohí zostávajú verní, ako aj značný podiel umiernenej pravice.

Nová analýza francúzskych volebných trendov, založená na vzorke takmer 10 000 voličov zhromaždených Ipsos, teraz zdôrazňuje trajektóriu ľavicových voličov, ktorí predtým podporovali Hollanda. V roku 2012 táto kohorta predstavovala 28,5 percenta voličov. V roku 2017 odovzdalo svoj hlas Macronovi 46 percent bývalých Hollandovych voličov. Teraz je tento segment voličov rozdelený na tretiny: 36 percent naďalej podporuje Macrona, 34 percent sa pripravuje opäť voliť ľavicového kandidáta a 29 percent sa mieni zdržať hlasovania.

Problémom ľavice aj pravice je, že tieto voľby prichádzajú v čase, keď sa voliči primárne zaoberajú otázkami kuchynského stola a nie testami ideologickej čistoty.

Daniel Cohen

Podiel ľavicových voličov tak klesol o približne 18 percentuálnych bodov. Nielenže umiernená ľavica odbehla, ale stále väčší podiel voličov z robotníckej triedy sa rozhodol zdržať hlasovania alebo podporovať krajnú pravicu. Keďže ľavica jednoznačne potrebuje ideologický reštart, jej kandidáti sa v týchto voľbách sústreďujú najmä na prípravu pôdy na to, keď Macron opustí scénu.

Ale makronizmus mal dramatický vplyv aj na pravicu. Rovnaký prieskum ukazuje, že podpora pre Pecresse je nižšia ako pre Fillona približne v tomto období v roku 2017, čo odráža migráciu pravicovo orientovaných voličov inde. Približne 29 percent Fillonových voličov sa chystá voliť Macrona a 16 percent podporuje Erica Zemmoura, nového krajne pravicového rivala Le Penovej.

Pecresse tak ovláda iba 48 percent Fillonových voličov. Zdá sa, že vo svojom úsilí presadiť si stredopravicu aj radikálnu pravicu sa v poslednom čase viac zaujíma o víťazstvo nad tou druhou, pričom zašla až tak ďaleko, že zdôraznila teóriu rasistickej „veľkej náhrady“, ktorú vyvinul krajne pravicový mysliteľ Renaud Camus. Rovnako ako ľavica, aj tradičná pravica sa snaží presadiť proti extrémistom.

Problémom ľavice aj pravice je, že tieto voľby prichádzajú v čase, keď sa voliči primárne zaoberajú otázkami kuchynského stola a nie testami ideologickej čistoty. Prieskum Ipsos ukazuje, že dve obavy, ktoré voliči najčastejšie uvádzajú, sú klesajúca kúpna sila (44 percent) a COVID-19 (35 percent).Tieto otázky – ktoré sa týkajú najmä očkovania a ceny pohonných hmôt – len ťažko vedú k ideologickému vyzdvihovaniu. Pravica nemôže obviňovať Macrona z fiškálnej márnotratnosti, pretože voliči chcú väčšiu podporu financovanú deficitom a dlhom. Ale ani ľavica nedokáže situáciu využiť. Francúzski voliči budú vehementne protestovať proti zvyšovaniu cien energií, čím sa výrazne sťaží presadzovanie nových daní na fosílne palivá (aj keď existujú aj opatrenia, ktoré pomôžu posilniť nový model spotreby).

Ako zistili Charles de Gaulle a Valery Giscard d’Estaing, francúzska politika nikdy nezostane dlho nečinná. V roku 1965 de Gaulle predpokladal, že volebné víťazstvo je isté, no napriek všetkému musel viesť kampaň v druhom kole proti Francoisovi Mitterrandovi, ktorého podporovala ľavica vrátane komunistickej strany. Podobne aj Giscard d’Estaing, stredopravý úradujúci, si bol istý, že vyhrá znovuzvolenie v roku 1981. Ale v dôsledku dopadu druhého globálneho ropného šoku prehral s Mitterrandom.

Aj tohtoročná kampaň nás môže ešte prekvapiť. Hlavný protagonista totiž ešte nevstúpil na scénu.

Zrieknutie sa zodpovednosti: Názory vyjadrené autormi v tejto sekcii sú ich vlastné a nemusia nevyhnutne odrážať uhol pohľadu bbabo.net

bbabo.Net